Filozofie
Vznik kresťanskej filozofie, A. Augustín
STŘEDOVEKÁ FILOZOFIA stredovek – pomenovanie z latinčiny media aetas- hľadanie názvu medzi obdobím antiky a renesanciou STREDOVEK mínusy – temný stredovek – vplyv cirkvi v rôznych oblastiach, inkvizície (forma stredovekého súdnictva), prenasledovanie ľudí plusy – rozvoj školstva (monopol na vzdelávanie mali kláštorné školy), rozkvet ľudovej slovesnosti, vznik miest, výstavba hradov) Stredovek trval od 313 (Milánsky edikt- zrovnoprávnené kresťanstvo v Rímskej ríši)/325 (koncil v Nice- […]
čítajte viacRozdielnosť v myslení Aristotela a Platóna
rozdielnosť v myslení Platóna a Aristotela: PLATÓN chcel sa dostať k niečomu vznešenému, podstatu vecí hľadal vo svete ideí; východiskom poznania bol rozum, jeho koncepcia je založená na pojmoch, skonštruované súvislosti bez reality ARISTOTELES zaujímalo ho všetko, čo sa dalo skúmať, hlavne prírodné procesy; bol veľkým systematikom, urobil poriadok v pojmoch; podľa neho sa podstata vecí nachádza vo […]
čítajte viacAristoteles
predstavuje vrchol gréckej filozofie, posledný veľký grécky filozof, prvý veľký európsky biológ, najuniverzálnejší mysliteľ staroveku, študent Platónovej Akadémie, Platón ho volal čitateľ (neustále chodil s knihou) po celý život kládol dôraz na pohodlný život, bol synom lekára, dostal sa na macedónsky dvor ako vychovávateľ Alexandra Veľkého, bol medzi nimi zvláštny vzťah, navzájom sa rešpektovali, ale Aristoteles […]
čítajte viacPlatónova koncepcia štátu
celý štát má fungovať ako ľudský organizmus – jeden celok ĽUDSKÉ TELO SA SKLADÁ Z TROCH HLAVNÝCH ČASTÍ hlava, ktorá z vnútornej stránky súvisí s rozumom, ten sa snaží o cnosť- múdrosť hruď, súvisí s vôľou, snaží sa o cnosť – statočnosť brucho, súvisí s chuťou, žiadostivosťou, snaží sa o cnosť – umiernenosť ANALOGICKY – ŠTÁT MUSÍ BYŤ ZLOŽENÝ Z TROCH VRSTIEV vládcovia – prevláda u nich múdrosť strážcovia – statočnosť výrobcovia – […]
čítajte viacPlatón
filozof s obrovským vplyvom, jeho učenie našlo ohlas v celých dejinách filozofie; žiak Sokrata pochádzal z vplyvnej a bohatej aristokratickej rodiny; dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania; začal aj literárne tvoriť; Platón bola prezývka znamenajúca široký – záujmami i vzdelaním; zlom v jeho živote nastal po stretnutí so Sokratom, Platón zmenil svoje myslenie, spôsob života, záujmy, sústredil sa len na filozofiu; dostal […]
čítajte viacSokrates
jedna z najväčších osobností v celých dejinách ľudstva; Cicero o ňom povedal, že priniesol filozofiu z nebies na zem pochádzal z obyčajnej rodiny, otec sochár, matka pôrodná babica, zamestnaním matky bol nadchnutý, aj svoju filozofiu pomenoval podľa toho maieutika, chcel pomáhať ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok; nebol domácky založený, nevedel uživiť rodinu, jeho manželka Xantipa bola preslávená svojou nekontrolovateľnou hystériou; […]
čítajte viacPredstaviteľov ranej filozofie – poeleatskí prírodní filozofi, atomisti, sofisti
POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI 5. stor. p.n.l; vyjadrujú sa k otázkam bytia ako eleati; predstavitelia: EMPEDOKLES filozof, lekár; chcel vytvoriť nový filozofický systém; povyberal z dovtedajších učení podnetné myšlienky a dal im svojskú podobu; vytrhol filozofiu z neriešiteľnej situácie, do ktorej sa dostala stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta; rozlišoval látku a silu; látku predstavovali večné nemenné korene; základy […]
čítajte viacPredstaviteľov ranej filozofie – Eleatská filozofická škola
vznikla v období druhej kolonizačnej vlny, juh Talianska; nadviazali na myšlienky milétskych filozofov, uznávali materiálnu podstatu sveta ; PREDSTAVITELIA XENOFANES pôvodne potulný spevák; usadil sa v meste Elea, založil filozofickú školu. „Boh je guľa“ – dokonalosť, jednota, nemá začiatok ani koniec; napriek tomu u Xenofana počiatky ateizmu, zastáva názor panteizmu – božské zlučuje s prírodou , boh je vo svete rozplynutý. prvý krát […]
čítajte viacPredstaviteľov ranej filozofie – Milétska filozofická škola, pytagorovci
MILÉTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA názov odvodený od mesta Milét; niekedy sa označuje ako iónska škola; ide o školu živelného naivného materializmu; zaoberajú sa fyzickými otázkami; z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí, nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko späť obráti, teórie sú ešte jednoduché, […]
čítajte viacAké je delenie filozofie podľa podstaty, charakteru sveta, vzťahu k Bohu
DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný; DELIA SA ĎALEJ NA Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného. DELENIE PODĽA PODSTATY monisti – svet má len jednu […]
čítajte viac
