Filozofie
Immanuel Kant
nemecký filozof, zakladateľ nemeckého klasického idealizmu, profesor filozofie celý život prežil v Kӧnigsbergu, súčasť vtedajšieho Pruska, považovali ho za kráľa puntičkárov, denne sa riadil prísnym režimom, bol známy železnou sebadisciplínou a chorobnou poriadkumilovnosťou, vyhýbal sa všetkému, čo by ho odvádzalo od práce, aj ženám. podarilo sa mu prekonať rozkol empirici – racionalisti DVE OBDOBIA 1. PREDKRITICKÉ OBDOBIE prírodovedná problematika, […]
čítajte viacPorovnaj názory Rouseaua, Voltaira a Diderota
JEAN JACQUES ROUSSEAU osvietenec, sociológ, politický mysliteľ, teoretik pedagogiky, spolupracoval na niekoľkých zväzkoch Encyklopédie narodil sa v Ženeve, väčšinu života prežil vo Francúzsku, sirota, vzdelával sa samoštúdiom, všestranný, prešiel mnohými zamestnaniami, výstredný štýl obliekania, konfliktné správanie, množstvo mileneckých vzťahov, neochota starať sa o vlastné deti (umiestnil ich do sirotinca); napísal pedagogické dielo Emil alebo o výchove, kde zdôrazňuje […]
čítajte viacOsvietenstvo
myšlienkový smer 18. storočia; z Anglicka sa rozšíril do Francúzska, odtiaľ do Nemecka a do ďaľších častí Európy – išlo o celoeurópske hnutie, dokonca preniklo i na americký kontinent prechod od feudalizmu k spoločnosti, v ktorej prevažovali záujmy buržoázie, meštianstva; vyzdvihol sa človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť svoj život aj celú spoločnosť. heslo osvietenstva: Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um!; […]
čítajte viacPorovnanie filozofie Johna Locka, Georgea Berkeleya a Reného Descartesa
JOHN LOCK lekár, filozof, zakladateľ systematickej teórie poznania, predstaviteľ senzualizmu senzualizmus : jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť. zlom v jeho živote spôsobilo zoznámenie s grófom Shafteburym (jeho liberálne a demokratické myšlienky mali ohlas v Európe i v Amerike). ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME hlavné dielo J. Locka, odpovedá ním na dve zásadné otázky : Ako […]
čítajte viacFrancis Bacon
zakladateľ anglickej empirickej filozofie dielo nové Organon – aj symbolické, aj doslovné prekonanie vplyvu Aristotelovej filozofie (a zároveň i scholastiky) podstatou jeho filozofie je snaha prísť s novým spôsobom poznávania; nové poznanie má vychádzať zo zmyslovej skúsenosti (empírie), opierať sa o pozorovania, experimenty, zozbierané fakty, následne sa zmyslové údaje zovšeobecnia- induktívna metóda- nasmerováva myslenie k novým objavom, oslobodzuje od skreslených […]
čítajte viacRacionalisti
Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi John Locke, Hume, […]
čítajte viacCharakteristika doby a aké názory sú v centre pozornosti novovekých filozofov
Presný okamih konca stredoveku a začiatku novoveku je predmetom diskusií, tradične sa za prelomový dátum považuje objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492, na Slovensku rok 1526, niektorí za začiatok novoveku pokladajú už objav kníhtlače. Obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám. Umenovedne, filozoficky, interdisciplinárn sa novovek tematizuje často jako moderna. Názov novovek […]
čítajte viacNázory renesančných filozofov na spoločnosť
NÁBOŽENSTVO vznik reformovaných cirkví; snaha odstrániť praktiky kresťanskej cirkvi ktoré považovali za nesprávne; kladie dôraz na osobný postoj ku Kristovi; sekularizácia (príklon k bežnému svetskému životu) JAN HUS chápe Boží zákon ako absolútne kritérium myslenia a konania kresťana, pričom svetské i cirkevné autority musia rešpektovať zákony rozumu kritizoval morálny úpadok a korupciu cirkvi, predávanie odpustkov MARTIN LUTHER zavrhuje […]
čítajte viacRenesančná filozofia, prírodovedne orientovaní filozofi
pojem z francúzskeho renesancia = znovuzrodenie, obrodenie renesancia – prechod medzi stredovekom a novovekom ZNAKY RENESANCIE sekularizácia = svetskosť, zosvetštenie návrat k antike (nie priamy, ale oblúkom cez stredovek); znovuzrodenie antického umenia, kultúry; módna bola výučba gréčtiny kritika scholastiky (podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé všestranné myslenie) zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom (nové kontinenty, kníhtlač, kompas, ďalekohľad, […]
čítajte viacScholastika, T. Akvinský
latinsky scholastikos = školský; stredoveká školská filozofia; učenie sa presunulo do kláštorných škôl, základný predmet bola filozofia; filozofia má byť slúžkou teológie; veda sa stávala medzinárodnou vďaka latinčine OBDOBIA RANNÁ SCHOLASTIKA vznikajú špeciálne metódy na dokazovanie náboženských dogiem- do popredia sa dostáva gnozeológia; riešia sa dva spory: spor dialektikov a antidialektikov – snaha nájsť hranice medzi teológiou […]
čítajte viac
