Sokrates
jedna z najväčších osobností v celých dejinách ľudstva; Cicero o ňom povedal, že priniesol filozofiu z nebies na zem pochádzal z obyčajnej rodiny, otec sochár, matka pôrodná babica, zamestnaním matky bol nadchnutý, aj svoju filozofiu pomenoval podľa toho maieutika, chcel pomáhať ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok; nebol domácky založený, nevedel uživiť rodinu, jeho manželka Xantipa bola preslávená svojou nekontrolovateľnou hystériou; […]
- jedna z najväčších osobností v celých dejinách ľudstva; Cicero o ňom povedal, že priniesol filozofiu z nebies na zem
- pochádzal z obyčajnej rodiny, otec sochár, matka pôrodná babica, zamestnaním matky bol nadchnutý, aj svoju filozofiu pomenoval podľa toho maieutika, chcel pomáhať ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok; nebol domácky založený, nevedel uživiť rodinu, jeho manželka Xantipa bola preslávená svojou nekontrolovateľnou hystériou; Sokrates pôsobil ako vyrovnaný hrdý muž, najviac sa to prejavilo, keď sa ocitol na hranici smrti (obvinený z bezbožnosti a z kazenia mládeže), odmietol útek a pred vypitím jedu predniesol duchaplné reči, ktoré nemali nič spoločné s nejakou samoľúbosťou
- prispel k rozvoju abstraktného myslenia inou formuláciou otázok – čo to je? – touto otázkou smeruje ku koreňu veci, k podstate
- nenapísal ani jedno dielo, celé jeho učenie prebiehalo formou dialógov (metódu preberal od sofistov), rozhovory sa konali priamo na ulici, na trhoviskách, vyberal si miesta, kde bolo množstvo ľudí
- v dialógoch sa využívala metóda sokratovskej irónie, pozostávala z troch častí:
- ironická časť – v nej sa deštruuje samozrejmosť; Sokrates náhodne oslovil okoloidúcich (väčšinou si vyberal ľudí z vyšších vrstiev, ktorí sa správali nadradene), začal im klásť banálne otázky vyvolávajúce úsmev, postupne sa pýtal na stále zložitejšie veci, ako spravodlivosť, dobro; popritom hral nevedomého, ktorý sa chce poučiť
- maieutická časť – dotyční si museli priznať, že slová, ktoré bežne používajú, nevedia vlastne vysvetliť, nasledovala dôležitá časť- hľadanie odpovede, Sokratovi záležalo na tom, aby každý sám svojim myslením našiel odpoveď; on odmietol pomôcť; ukončil to svojou známou skeptickou vetou: „Viem, že nič neviem.“
- definícia– išlo o charakterizovanie pojmu, určenie nejakej morálnej hodnoty
- poznávanie nechápal samoúčelne, tvrdil, že človek vlastním myslením a konaním musí pochopiť, čo je dobro, a ak to pochopí, nemôže viac konať zlo, napomáha mu vnútorný hlas- daimonion, ktorý akoby spolupracoval s rozumom, základom je žiť v súlade s rozumom, Sokrates bol prísny racionalista
- uznával existenciu Boha
- po Sokratovej smrti vznikli malé filozofické školy:
- kyrénska škola – za cieľ konania pokladali pôžitok
- kynická škola – pohŕdali materiálnymi statkami, hlásali návrat k prírode
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.
