Predstaviteľov ranej filozofie – poeleatskí prírodní filozofi, atomisti, sofisti
POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI 5. stor. p.n.l; vyjadrujú sa k otázkam bytia ako eleati; predstavitelia: EMPEDOKLES filozof, lekár; chcel vytvoriť nový filozofický systém; povyberal z dovtedajších učení podnetné myšlienky a dal im svojskú podobu; vytrhol filozofiu z neriešiteľnej situácie, do ktorej sa dostala stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta; rozlišoval látku a silu; látku predstavovali večné nemenné korene; základy […]
POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI
- 5. stor. p.n.l; vyjadrujú sa k otázkam bytia ako eleati;
- predstavitelia:
EMPEDOKLES
- filozof, lekár; chcel vytvoriť nový filozofický systém; povyberal z dovtedajších učení podnetné myšlienky a dal im svojskú podobu; vytrhol filozofiu z neriešiteľnej situácie, do ktorej sa dostala
- stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta; rozlišoval látku a silu; látku predstavovali večné nemenné korene; základy sveta, nemenné bytie – živly – označoval ich alegoricky menami božstiev: voda = Nestis, oheň = žiariaci Zeus, zem= Hádes, vzduch = životodarná Héra, miešaním živlov vznikajú veci; každá vec, dokonca aj človek obsahuje v sebe všetky štyri živly, postavením živlov do jednej roviny zavŕšil myšlienkovo učenie milétskych filozofov.
- sily lásky a nenávisť znamenajú pohybovú príčinu, princíp; láska živly spája a nenávisť rozpája, rozkladá vec späť na nemenné živly.
- vyzdvihuje zmysli, tvrdí, že tá časť oka, ktorá je z ohňa, vníma všetko, čo súvisí s ohňom, ktorá z vody, všetko súvisiace s vodou.
- teória vývinu: Všetko vzniká od najjednoduchších foriem po najzložitejšie; najprv zo zeme vypučali rôzne časti rastlín, živočíchov, pomocou lásky sa pospájali nevhodným spôsobom, nenávisť ich rozložila, potom na určitom stupni vývinového reťazca vznikli rastliny, neskôr živočíchy, človek, najprv ako spojené pohlavie, na vyššej úrovni sa pohlavia oddelili.
ANAXORAS
- priniesol filozofiu z kolonizačných oblastí priamo do Atén, Atény duchovne neboli pripravené; Anaxagora obvinili z bezbožnosti, hrozil mu trest smrti.
- je pluralista, za nemenné základy bytia považuje nekonečné množstvo malinkých častíc, nazval ich zárodky, semienka – sú materiálneho pôvodu, voľným okom nie sú viditeľné. Každé semienko obsahuje niečo zo všetkých štyroch živlov.
- nús: dokonalý, všeobecný princíp spájajúci semienka, funguje ako prvohýbateľ, dáva prvý podnet, aby veci vznikli, alebo ich ničí a rozdeľuje späť na semená.
ATOMISTI
- nadviazali na myslenie Anaxagora, myslením predbehli dobu;
- predstavitelia:
LEUKIPPOS
- zakladateľ atomizmu, prísny determinista; všetko čo vzniklo, má svoju príčinu, všetko je podmienené nutnosťou, málo informácií sa o ňom zachovalo, väčšina myšlienok sa pripisuje Demokritovi.
DEMOKRITOS
- tvorca teórie atómov, vynikajúci matematik, súčasník sofistov, Sokrata, Platóna
- podľa Demokrita existujú len atómy a prázdny priestor, v ňom sa atómy pohybujú, atómy sú najmenšie čiastočky hmotnej podstaty, z ktorých sú zložené jednotlivé veci, atómy sú ďalej nedeliteľné, sú večné a nemenné, majú vlastný samopohyb, vytvárajú aj vonkajší pohyb – vírenie, počas ktorého do seba narážajú, háčikmi sa prichytávajú , zhlukujú sa, a to znamená vznik vecí, rozpojením vec zaniká, atómy sa rozlišujú kvalitami, ktoré sú súčasťou zloženia atómov – tým vysvetľuje rozmanitosť sveta.
- prvý krát objavil názor, že duša človeka je smrteľná; tvrdil že duša je zložená z okrúhlych a hladkých atómov, po smrti sa atómy duše rozpoja a môžu sa stať súčasťou inej duše.
- za všetkým bytím je príčina, ktorá vychádza z prísnych nemeniteľných zákonov prírody, nič nevzniká len tak.
- neuznával žiadne duševné sily v bytí ako Empedokles a Anaxagoras.
- medzi prvými sa vyjadril aj k otázkam etiky : uznáva len duševné hodnoty, blaženosť = uspokojenie duše, ktoré prichádza postupným poznávaním.
SOFISTI
- tvoria prechod od ranej gréckej filozofie ku klasickému gréckemu obdobiu;
- vypočítaví, realistickí, praktickí, nezaoberajú sa teoretickými otázkami, ich učenie malo populárny a prístupný charakter; často povrchný, ale dokázali pritiahnuť masy, nútili ich myslieť, tým pozdvihli všeobecnú kultúru.
- boli agnostici: objektívna pravda neexistuje, pravdu má ten, kto vie o svojej pravde presvedčiť ostatných, vie si obhájiť svoje stanovisko, ide tu o rétorickú obratnosť.
- šírili skepticizmus – naše zmysli sú nespoľahlivé, senzualistický relativizmus bol východiskom praktickej činnosti sofistov, najmä v súdnej praxi;
- človeka chceli pripraviť do života a na prácu v spoločnosti
- predstavitelia:
KRITIAS
- ľudia si tvorili zákony, právo aj náboženstvo, všetko vychádza len z človeka, takéto tvrdenia viedli k etickému relativizmu.
PROTAGORAS
- najvýznamnejší zo sofistov: „ človek je mierou všetkých vecí, existujúcich, že existujú, neexistujúcich, že neexistujú“; bol obžalovaný z bezbožnosti, musel z Atén ujsť.
GORGIAS
- založil si vlastnú školu a stal sa prvým oficiálnym učiteľom rétoriky, rozvíjal dialektiku Zenóna, smeroval k agnosticizmu aj nihilizmu (neuznávanie akýchkoľvek hodnôt); priviedol skeptické poznanie do extrému;
- nič neexistuje
- keby aj niečo existovalo, bolo by to nepoznateľné
- keby to aj bolo poznateľné, bolo by to nevysvetliteľné
Význam sofistov:
- postarali sa o rozvoj logiky, rétoriky, lingvistiky, učenie preniesli na trhoviská, námestia, priamo medzi ľudí, kritizovali režim v Aténach, podali základy kritiky teórie spoločnosti, napomohli i šírenie poznatkov západnej medicíny; nepriamo otvorili cestu trom velikánom zlatého veku gréckej filozofie.
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.