Predstaviteľov ranej filozofie – Milétska filozofická škola, pytagorovci

MILÉTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA názov odvodený od mesta Milét; niekedy sa označuje ako iónska škola; ide o školu živelného naivného materializmu; zaoberajú sa fyzickými otázkami; z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí, nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko späť obráti, teórie sú ešte jednoduché, […]


MILÉTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA

  • názov odvodený od mesta Milét; niekedy sa označuje ako iónska škola;
  • ide o školu živelného naivného materializmu; zaoberajú sa fyzickými otázkami; z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí, nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení
  • hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko späť obráti, teórie sú ešte jednoduché, naivné, za arché považujú živly.
  • predstavitelia:

TÁLES

  • obyvateľ Miléta, ako prvý sa pokúsil vytvoriť teoretický obraz sveta – všetko vychádza z jedného základu – z vody; všetko existujúce je určitá forma vody, nejde o konkrétnu vodu, Táles využil toto pomenovanie v náhradnom význame, nevedel presnejšie nazvať arché
  • bol zástanca hylozoizmu – všetko na svete je oživené, prikláňal sa ku geocentrizmu, považuje sa za dialektika

ANAXIMANDROS

  • Tálesov žiak, autor prvej mapy sveta; prvý pokus o vysvetlenie sveta odklonený od názornosti a obyčajného myslenia, zastával názor, že Zem je stred nekonečnosti; svet si predstavoval ako valec plávajúci vo vesmíre; dialektik
  • za arché považoval apeirón – niečo určité, neohraničené, nedefinovateľné, čo samo o sebe vecou nie je – prvý pokus o pojmové myslenie.
  • vývin z apeirónu sa vylúčia veci, určitú dobu existujú a opäť sa menia na apeirón za trest, že sa stali vecami.
  • všetko živé vzniká vo vode, nikde sa voda vysušuje a vznikajú živočíchy
  • pokúsil sa vysvetliť pôvod hviezd
  • napísal filozofické dielo: O prírode

ANAXIMENES

  • Anaximandrov súčasník tiež z Miléta;
  • za arché považuje neurčitý vzduch vo význame oživujúci dych, duša; charakteristika: hmotný, nekonečný, pohyblivý, pohyb zhusťovaním vzduchu vznikajú oblaky, voda, zem; zrieďovaním – oheň; bol dialektik; tvrdil, že sa periodicky strieda vznik, zánik sveta
  • položil základy astronómie, hviezdy sú oheň, ale ich teplo necítime, lebo sú nekonečne vzdialené.

Význam Miléťanov:

  • položili základ filozofie, matematiky, astronómie, geografie, ako prví sa pokúsili z rozmanitosti vecí vybrať jednu a z nej vysvetliť pôvod sveta.

PYTAGOROVCI

  • pôsobili v meste Krotón, obdobie druhej kolonizačnej vlny;
  • vytvorili idealistickú filozofickú koncepciu založenú na číslach a číselných vzťahoch
  • riešili otázku usporiadania celého vesmíru;
  • pytagorovci – charakteristika: Uzavretý náboženský spolok, bolo ťažké preniknúť medzi nich, nový člen sa zaviazal žiť v odriekaní, zložil sľub mlčanlivosti, prísne si strážili svoje učenie, patrili sem aj ženy – známe ako pytagorejské ženy – boli veľmi vážené, inteligentné, vzdelané vo filozofii, literatúre.
  • predstavitelia:

PYTAGORAS Z OSTROVA SAMOS

  • zakladateľ filozofickej školy, veľká autorita, matematik, astronóm, obchodník,
  • prvý použil slovo filozof, zdalo sa mu trúfalé nazvať sa sofos – mudrc, nehľadá pralátku, ale prazákon – vytvárajúci poriadok, usporiadanie sveta
  • prazákon = čísla, číselné vzťahy; každé číslo má svoj význam, základné čísla sú 1,2,3,4 ich súčet dáva magickú desiatku, dokonalé číslo, tvrdil, že vo vesmíre je desať planét, čísla určujú a ohraničujú neurčité, neohraničené, čím vznikajú jednotlivé veci, veci sú tak odrazmi čísel, čísla prepojil s geometrickými tvarmi.
  • 1 = jeden bod v priestore, 2 = spojenie dvoch bodov, 3 = spojenie troch bodov – jednoduchý rovinný útvar, 4= spojenie štyroch bodov – priestorový útvar
  • kombinovaním čísel vznikajú živly
  • zaviedol pojem kozmos – v zmysle poriadok, usporiadaná forma.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.