Aké je delenie filozofie podľa podstaty, charakteru sveta, vzťahu k Bohu

DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný; DELIA SA ĎALEJ NA Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného. DELENIE PODĽA PODSTATY monisti – svet má len jednu […]


DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA

  1. objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta
  2. subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný;

DELIA SA ĎALEJ NA

  1. Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná
  2. Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného.

DELENIE PODĽA PODSTATY

  1. monisti – svet má len jednu podstatu; ďalej sa delia na:
  1. materialisti – základom bytia je matéria, idea je len odrazom hmoty
  2. idealisti – základom bytia je idea, hmota je len výtvor (odraz) idey; základom bytia je Boh.
  1. dualisti – svet má dve podstaty; všetko čo je tvorené je z hmoty a idey
  2. pluralisti – svet má viacero podstát / 2+
  3. metafyzici – podstata sveta sa nemení
  4. dialektici – všetko sa mení

DELENIE PODĽA NÁBOŽENSTVA

  1. fetišizmus – veria v amulety a sošky
  2. totemizmus – veria v rôzne totemy
  3. animizmus – presvedčení o tom, že všetko má dušu
  4. polyteizmus – veria v prírodné javy
  5. monoteizmus:
    • Teizmus – viera v jedného Boha, ktorý zasahuje do deja
    • Deizmus – boh sa vníma iba ako tvorca, nezasahuje
    • Panteizmus – boh je všade v prírode

DELENIE PODĽA PREDMETU ZÁUJMU

  1. Ontológia – ontos= bytie; logos= pojem; zákon, rozum; základ: Čo je podstata bytia? Či je bytie konečné, nekonečné?
  2. Gnozeológia – náuka o poznaní; ako vzniká poznanie, čo je zdrojom poznania; či je možné poznať všetko; zdroje poznania: zmysli, rozum, intuícia

DELENIE PODĽA GEOGRAFIE

  1. Oblasť Orientu a východu – neoddelenie filozofie a náboženstva, spojenie filozofie s etikou, etiketou a spoločenskou praxou, odlišný spôsob predávania poznatkov, iný prístup k línii pravdy
  2. Grécka tradícia – oddelenie filozofie od náboženstva a mýtov, vymedzenie miesta filozofie medzi vedami, voľne predávanie poznatkov, kritika, 6. storočie p.n.l.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.