Aké je delenie filozofie podľa podstaty, charakteru sveta, vzťahu k Bohu
DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný; DELIA SA ĎALEJ NA Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného. DELENIE PODĽA PODSTATY monisti – svet má len jednu […]
DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA
- objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta
- subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný;
DELIA SA ĎALEJ NA
- Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná
- Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného.
DELENIE PODĽA PODSTATY
- monisti – svet má len jednu podstatu; ďalej sa delia na:
- materialisti – základom bytia je matéria, idea je len odrazom hmoty
- idealisti – základom bytia je idea, hmota je len výtvor (odraz) idey; základom bytia je Boh.
- dualisti – svet má dve podstaty; všetko čo je tvorené je z hmoty a idey
- pluralisti – svet má viacero podstát / 2+
- metafyzici – podstata sveta sa nemení
- dialektici – všetko sa mení
DELENIE PODĽA NÁBOŽENSTVA
- fetišizmus – veria v amulety a sošky
- totemizmus – veria v rôzne totemy
- animizmus – presvedčení o tom, že všetko má dušu
- polyteizmus – veria v prírodné javy
- monoteizmus:
- Teizmus – viera v jedného Boha, ktorý zasahuje do deja
- Deizmus – boh sa vníma iba ako tvorca, nezasahuje
- Panteizmus – boh je všade v prírode
DELENIE PODĽA PREDMETU ZÁUJMU
- Ontológia – ontos= bytie; logos= pojem; zákon, rozum; základ: Čo je podstata bytia? Či je bytie konečné, nekonečné?
- Gnozeológia – náuka o poznaní; ako vzniká poznanie, čo je zdrojom poznania; či je možné poznať všetko; zdroje poznania: zmysli, rozum, intuícia
DELENIE PODĽA GEOGRAFIE
- Oblasť Orientu a východu – neoddelenie filozofie a náboženstva, spojenie filozofie s etikou, etiketou a spoločenskou praxou, odlišný spôsob predávania poznatkov, iný prístup k línii pravdy
- Grécka tradícia – oddelenie filozofie od náboženstva a mýtov, vymedzenie miesta filozofie medzi vedami, voľne predávanie poznatkov, kritika, 6. storočie p.n.l.
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.