Renesančná filozofia, prírodovedne orientovaní filozofi
pojem z francúzskeho renesancia = znovuzrodenie, obrodenie renesancia – prechod medzi stredovekom a novovekom ZNAKY RENESANCIE sekularizácia = svetskosť, zosvetštenie návrat k antike (nie priamy, ale oblúkom cez stredovek); znovuzrodenie antického umenia, kultúry; módna bola výučba gréčtiny kritika scholastiky (podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé všestranné myslenie) zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom (nové kontinenty, kníhtlač, kompas, ďalekohľad, […]
- pojem z francúzskeho renesancia = znovuzrodenie, obrodenie
- renesancia – prechod medzi stredovekom a novovekom
ZNAKY RENESANCIE
- sekularizácia = svetskosť, zosvetštenie
- návrat k antike (nie priamy, ale oblúkom cez stredovek); znovuzrodenie antického umenia, kultúry; módna bola výučba gréčtiny
- kritika scholastiky (podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé všestranné myslenie)
- zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom (nové kontinenty, kníhtlač, kompas, ďalekohľad, pušný prach), zmenám v kultúre, ekonómii (nové tovary, peňažná ekonómia, bankovníctvo)
- pozornosť sústredená na človeka, na pozemský život; vyzdvihuje sa fantázia, tvorivosť, individuálna jedinečnosť
- nastala voľnosť v myslení, v obliekaní (móda viac odhaľuje), v umení (zobrazuje sa nahé telo); človek sa zbavil hanby a stredovekého názoru že je len hriešnik
- zaznamenal sa rozkvet umenia, architektúry, literatúry, hudby, filozofie a ďalších vied
- oslava prírody, začína sa obdivom k prírode, ktorú stredovek akoby skryl, renesancia je odhalenie novým videním, objavila sa túžba zmocniť sa prírody umením, vedením, technickými vynálezmi
- pri poznávaní je v popredí zmyslové vnímanie
- vzniká prepojenie medzi filozofiou a prírodnými vedami, v tomto období bol takmer každý filozof aj prírodovedec
- riešili sa aj otázky štátoprávne, etické, náboženské
- vznikajú renesančné mestské republiky – Benátky, Florencia
PLATÓNSKA AKADÉMIA
- vznikla vo Florencii, zakladateľom bol Marcilio Ficino – dôležitá myšlienka: človek je sprostredkovateľom medzi duchovnou a materiálnou ríšou, človek sa nachádza uprostred hierarchie bytia
- vplyv predsokratovského myslenia a orientálnej filozofie u ďalších významných predstaviteľov: Bernardino Telesio, Francesco Patrizzi
NOVOVEKÁ PRÍRODOVEDA
- veda o maxime (astronómia)
- veda o minime (anatómia)
- Mikuláš Kuzánsky
- filozof, ktorého myslenie tvorí prechod od stredoveku k renesancii
- syn rybára, s otcom sa nepohodol a ako 20ročný odchádza z domu, vypracoval sa na kardinála, známy ako veľký diplomat, jeho schopnosti využívali na urovnanie sporov na medzinárodnej úrovni, na dohadovanie významných sobášov
- svojimi podnetnými myšlienkami pripravil cestu heliocentrickému modelu sveta
- kľúčovým je pojem Jedno – charakterizuje ho ako základ všetkého existujúceho, Jedno je prepojené s myšlienkou Boha, niečo dokonalé, v ňom sa všetko spája
- celý vesmír je nekonečný, Zem sa pohybuje; učenie o učenej nevedomosti – čim viac človek vie, tým má silnejší pocit, že stále pribúda toho, čo ešte neovláda, otvárajú sa pred ním ďalšie problémy a otázky, človek sa zároveň snaží viac zistiť o Bohu, keď to nejde cez vedomosti, tak musí ísť cez akúsi vyššiu formu nevedomosti, mozog sa musí stať nevedomý
RENESANČNÁ VEDA O MAXIME
- odvracia sa od geocentrického modelu sveta, postupne sa vytvára a zdôrazňuje heliocentrizmus (Slnko je stredom vesmíru), išlo o kolektívnu prácu
- Mikuláš Koperník
- poľský astronóm; predostrel myšlienku, že Zem sa otáča okolo svojej osi za dvadsaťštyri hodín, hovoril o obiehaní planét okolo Slnka
- Johann Kepler
- nemecký astronóm
- priekopník takmer všetkých oblastí vtedajšej prírodovedy
- významný mysliteľ; tvrdil, že planéty sa pohybujú po eliptických dráhach a Slnko sa nachádza v ohnisku vesmíru, vesmír sa riadi jednotnou zákonitosťou
- Galileo Galilei
- Talian
- zakladateľ modernej mechaniky
- objavil ďalekohľad, zostrojil kružidlo,zdokonalil čerpacie stroje
- vysvetlil teóriu voľného pádu, vyzdvihol význam matematiky v prírodovednom bádaní, známa je jeho veta „A predsa sa točí“
- zastával koncepciu dvoch právd
- cirkev jeho názory neprijala a musel ich odvolať
- Issac Newton
- anglický fyzik, mal veľký vplyv na rozvoj filozofického myslenia, dielo Matematické princípy prírodnej filozofie sa stalo na takmer dvesto rokov základom mechanistickej interpretácie prírody aj celej skutočnosti, zákon gravitácie, dokreslil heliocentrickú predstavu o slnečnej sústave a vytvoril vedecký základ na vysvetlenie mnohých procesov prebiehajúcich v celom vesmíre, zastával tézu o existencii objektívnej reality a poznateľnosti sveta
- Giordano Bruno
- Talian
- predstavuje vyvrcholenie renesančnej prírodnej filozofie, ťažiskom jeho učenia je kozmológia
- sformuloval myšlienku o nekonečnosti vesmíru a o existencii nekonečného množstva svetov, bol presvedčený že prírodné dianie ovláda kauzálna a účelová príčina, Boh je prítomný vo všetkom ako tvoriaca príčina – myšlienka panteizmu = „Boh splýva s prírodou“
- dôstojnosť človeka nebola daná, ale získava ju tým, že je tvorivou bytosťou, približuje sa tak stvoriteľovi
- inkvizícia ho zatkla, obvinila z kacírstva a roku 1600 bol upálený na Námestí kvetov v Ríme, jeho smrť symbolizuje vzácne víťazstvo slobody myslenia
RENESANČNÁ VEDA O MINIME
- ako minimum chápali renesanční učenci ľudské telo (bolo to s prihliadnutím na obrovský vesmír), uskutočnili sa prvé verejné pitvy, rozvíja sa fyziológia- náuka o fungovaní orgánov
- W. Harvey – objavil malý krvný obeh
- A. Vesalius – zostavil prvý atlas ľudského tela
- Paracelsus – nemecký lekár, prírodný filozof, venoval sa alchýmii, položil základ farmácie
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.