Názory renesančných filozofov na spoločnosť

NÁBOŽENSTVO

• vznik reformovaných cirkví; snaha odstrániť praktiky kresťanskej cirkvi ktoré považovali za nesprávne; kladie dôraz na osobný postoj ku Kristovi; sekularizácia (príklon k bežnému svetskému životu)

JAN HUS

• chápe Boží zákon ako absolútne kritérium myslenia a konania kresťana, pričom svetské i cirkevné autority musia rešpektovať zákony rozumu
• kritizoval morálny úpadok a korupciu cirkvi, predávanie odpustkov

MARTIN LUTHER

• zavrhuje cirkev ako jediného sprostredkovateľa medzi Bohom a človekom (tvrdil že nestojí žiadny sprostredkovateľ), čo súviselo aj s nerozumným predajom odpustkov, možnosť vykúpenia z hriechov vidí vo viere v Písmo, predovšetkým v evanjeliá, zdôrazňuje sa význam indivídua, ktoré je schopné samostatného výkladu Biblie, podčiarkuje sa ľudská sloboda, vďaka Lutherovým snahám mohla vzniknúť praktická časť filozofie I. Kanta aj iné myšlienky nemeckého idealizmu

ULRICH ZWINGLI

JOHANNES KALVÍN

• zakladateľ švajčiarskej reformácie
• v duchu prísneho asketizmu odmietal cirkevnú pompéznosť

MORÁLKA A ETIKA

• ovplyvnené novou koncepciou chápania človeka
• dajú sa rozlíšiť dve línie – učenecká a laická

Učenecká línia: reprezentovaná Erazmom Rotterdamským

ERAZMUS ROTTERDAMSKÝ

• napísal satirické dielo Chvála bláznivosti (dielo venoval priateľovi T. Morovi)
• znevážil všetky nedotknuteľne uplatniť jedinú najvyššiu autoritu – kritický rozum
• bol kresťanským humanistom, zastával názor, že najlepšie by bolo vrátiť sa k prameňom hebrejskej a gréckej Biblie, s ktorou by mala byť oboznámená široká verejnosť
• veril v slobodu ľudskej vôle a zodpovednosť človeka pred Bohom
• svojimi názormi položil základy reformačného hnutia, bol za pokojnú reformu cirkvi

Laická línia: na prvopláne je hľadanie istoty v sebe samom, predstaviteľom je Michel de Montaigne

MICHEL DE MONTAIGNE

• jeho dielo Eseje je výpoveďou o neľahkej ceste hľadania vlastného ja, základný životný princíp podľa Montaigna – byť vždy sám sebou; v centre pozornosti je teda človek a v tej súvislosti vyzýva na toleranciu

UČENIE O ŠTÁTE

• v období renesancie filozofi uvažujú aj o lepšej spoločnosti

NICCOLÓ MACHIAVELLI

• taliansky renesančný filozof; dielo Vladár – podáva obraz ideálneho panovníka a návod ako získať a udržať si moc, panovník sa má sústrediť na udržiavanie poriadku a moci, využívajúc všetky prostriedky, ak je možné, má uprednostniť jemnejšie prostriedky, v prípade potreby nemá váhať použiť moc
• prvé sociálne utópie obsahujúce vízie ideálneho štátu bez súkromného vlastníctva; štát zabezpečí sociálnu rovnosť občanov (ovplyvnené Platónovým ideálnym štátom):

THOMAS MORE

• dielo Utópia- topos= miesto mimo mesta
• v ideálnom štáte by malo existovať viacero cirkví (napríklad aj anglikánska cirkev)
• ideálne štáty sa vytvárali ako mestské štáty
• nebol prívržencom veľkých majetkových rozdielov (tvorca sociálnej rovnosti)
• tvrdil že príčinou biedy je súkromné vlastníctvo; tvrdil že nevidí rozdiely medzi mužom a ženou (v moci)
• zlato vnímal ako symbol zla; akceptoval existenciu otrokov (píše o tom prečo sú potrební)
• tvrdil že existujú povolania ktoré nie sú dôstojné človeku (napr. baník, sluha) a ma to potrebuje ťažkých trestancov alebo zločincov z iných krajín
• zavádza rozvody ako bežnú súčasť života, bezplatné vzdelanie, sociálnu starostlivosť pre starých a chorých

THOMAS CAMPANELLA

• talian, silne nábožensky orientovaný, sociálne otázky
• dielo Slnečný štát, najlepší štát = mesto
• štát má základnú zodpovednosť za osudy ľudí
• totalitný štát, ovláda všetko – majetok, ženy, plodenie detí; neexistuje súkromné vlastníctvo
• najvyšším vladárom je kňaz zvaný Slnko alebo Metafyzik a pomáhajú mu traja spoluvládcovia Moc, Múdrosť a Láska
• národ má byť vzdelaný
• mesto bolo obkolesené múrmi v ktorých boli vtesané múdrosti, deti ich navštevovali s učiteľmi= verejné knižnice

THOMAS HOBBES

• vychádza so skúseností, človeka vidí ako egoistu usilujúceho sa iba o vlastné výhody, takže prirodzeným stavom spoločnosti je „vojna všetkých proti všetkým“
• riešenie v podobe právnej ochrany vidí v zmluve ľudí, ktorou vytvoria štát s absolútnou mocou, ktorej vôli sa podriaďujú – vôľa štátu stelesnená panovní