Racionalisti

• Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi John Locke, Hume, Condillacproti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil Kant. Fichte, Schelling, Hegel sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
• Plne racionalistický je historický materializmus, pozitivizmus, pragmatizmus a od týchto filozofií závislé alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: marxizmus, novopozitivizmus, logicizmus, fyzikalizmus.
• Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, iracionalizmus ( Schopenhauer, Kierkegaard, Maine de Biran, Nietzsche) a filozofia života ( Bergson, Dilthey), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
• Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
• Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus stanoviskom v teórii poznania, ktoré vychádza z názoru, že ratio, rozum, myslenie ako protiklad zmyslového vnímania je jediným východiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku – na rozdiel od rozmanitých možností zmyslových klamov.

PREDSTAVITELIA

RENÉ DESCARTES

• francúzsky filozof a matematik,
• jeho filozofia predstavuje zásadný obrat, jeho vplyv siaha až po súčasnú postmodernú filozofiu;
• jeho filozofický systém je dualistický, vychádza z existencie dvoch od seba nezávislých a vzájomne neodvoditeľných substancií; jednou z nich je mysliaca substancia , subjekt a druhou je substancia rozprestierajúca . Nad oboma substanciami stojí Boh, ich tvorca a koordinátor ich spolupôsobenia.
• najvýznamnejšie dielo: Rozprava o metóde, meditácie o prvej filozofii

BARUCH SPINOZA

• svoju jedinú substanciu charakterizuje ako substanciu, teda Boha, teda prírodu.
• myslenie a rozprestieranie sa javia ako dva z nekonečného počtu atribútov tejto substancie. Substancia sa prejavuje cez tieto atribúty v konečných módoch, napr. pri atribútoch rozprestierania sa ako konečné telesá, pri myslení ako idey.
• najvýznamnejšie diela: Etika, Princípy Carteisovej filozofie

GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ

• nemecký filozof, matematik, vynálezca
• vytvára pluralistický ontologický systém
• za podstatu sveta považuje tzv. monády, stvorené Bohom
• nedeliteľné dynamické súcna duchovnej povahy, ktoré sú stavebnou jednotkou sveta, aký v skutočnosti je
• rozprestierajúca sa deliteľná hmota je vo vzťahu k monádam druhotná, je len javom, teda tým, ako sa jedna monáda javí monáde druhej
• dôležitou vlastnosťou monád je uzavretosť, vzájomná nemožnosť ovplyvňovať sa a komunikovať medzi sebou
• výsledné harmonické spoluvytváranie dokonalého sveta je dôsledkom tzv. pred zjavenej harmónie, ktorou Boh pri stvorení monád obdaril každú z nich
• tak má každá duchovná jednotka svoje nezastupiteľné miesto a poslanie, i keď všetky reprezentujú jediný vesmír
• najvýznamnejšie dielo: Monádológia