Dejepis
Husitské hnutie, kresťanstvo v stredoveku
313 – Milánsky edikt rozdelenie cirkvi na západnú a východnú – rozpory (Konštantínopol neuznával nadradenosť rímskeho biskupa) východorímska cirkev mala na čele cisára – cézaropapizmus západorímska cirkev mala pápeža Lev I., Gregor I. Veľký v 6.-8. St. vznik kláštorov – sieť benediktínskych kláštorov – benediktíni boli najrozšírenejšia rehoľa 1054–1. schizma – definitívny rozkol medzi západnou a východnou cirkvou (ortodoxnou) benediktínsky kláštor v Cluny – reformné hnutie […]
čítajte viacJagelovci
VLADISLAV II. Ruší daň z komína, nemal z čoho platiť vojsko, preto rozpustí Čierny pluk 1491– bratislavské dohody o nástupníctve (ak vymrú Habsburgovci, Jagelovci môžu nasyúiť na nemecký trón a naopak) 1515 dvojsobáš: Ľudovít Jagelovský a Mária Habsburská, Anna Jagelovská a Ferdinand Habsburský Tomáš Bakocs – ostrihomský arcibiskup, chcel byť zvolený za pápeža vyzval Uhorsko ku križiackej výprave 1514 na čele vojska […]
čítajte viacAnjouovci
boj o moc: Přemyslovci (Václav III.), Oto Bavorský, Karol Róbert z Anjou KAROL RÓBERT (1308–1342) mal spory s: Dal titul palatína a tavernika Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (cirkev ho vyhlási za kacíra, lebo vyhlási Interdikt – zákaz citkevných obradov) – Karol Róbert sa snažil oslabiť jeho moc Omodejovci – spor s Košicami, bitka pri Rozhanovciach 1312, kde Karol Róbert bojuje proti Omodejovcom, ktorí […]
čítajte viacMestá vo vrcholnom stredoveku
VZNIK Podhradia (Bratislava, Trenčín, Zvolen) na miestach starých antických miest na miestach so zdrojom nerastných surovín na križovatkách obchodných ciest (Trnava) brody v blízkosti významných inštitúcií ZAKLADANIE králi – kráľovské mestá feudáli – poddanské mestá ŠTRUKTÚRA mešťania: mestský patriciát – obchodníci a cechmajstri tovariši učni, sluhovia chudoba kňazi Židia PRIVILÉGIÁ najstaršie mestské privilégium dostala Trnava od Bela IV. r. 1038 […]
čítajte viacPoslední Arpádovci
ONDREJ II. vedie výpravy ( 17 výprav do Haliča) 1217 5. križiacka výprava do Jeruzalema- neúspešná donačná politika – rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy a prenajímal kráľovské príjmy Židom a izmaelitom (moslimským obchodníkom) zemania (servienti) sú nespokojní a začali sa búriť prinútia ho vydať Zlatú bulu r. 1222 ak kráľ podnikol výpravy, ktorá trvala viac ako 3 mesiace, […]
čítajte viacUhorský štát
MAĎARI Byzancia spomína oblasť Lebédiu (Ural..), kde žili Maďari Pečenehovia – kočovný kmeň, ktorý zaútočil na Lebédiu 9. st. Byzancia a Maďari zaútočia na Bulharov – dohoda, že keď Maďari vyhrajú, môžu sa usadiť na Balkáne- vyhrali však Bulhari a Maďari ustupujú Svätopluk II. dovolí Maďarom usídliť sa pri Tise ( 200 tis. Ugrofínov a 20 tis. Turkotatarov) 907 bitka pri Bratislave- […]
čítajte viacVeľká Morava
SAMOVA RÍŠA 6. st. nájazdy Avarov- Slovania sa vzopreli, pridal sa k nim franský kupec Samo, pod jeho vedením zvíťazili v bitkách a zvolili si ho za vládcu Samo sa postavil aj franskému kráľovi Dagobertovi a porazil ho v bitke pri Vogastisburgu Samova ríša bola kmeňovým zväzom a po jeho smrti sa rozpadla- bol to prvý pokus Slovanov vytvoriť si […]
čítajte viacByzantská ríša
Pomenovanie Byzancia pre Východorímsku ríšu je odvodené od prístavu Byzantion, v 330 ho cisár Konštantín prebudoval a dostal názov Konštantínopol, Slovania používali názov Carihrad JUSTINIÁN I. (527–565) Porazil Vandalov v s. Afrike a Ostrogótov a územie Talianska pričlenil k Byzantskej ríši Jeho taliansky miestodržitel sídlil v Ravenne Boje s Peržanmi, po ktorých bola Byzancia oslabená, ale nakoniec uzavreli mier Ríša začala strácať dobyté […]
čítajte viacSlovania
príchod v 4.-5. storočí pravlasť – rieky Odra, Visla, Dneper 3 SMERY OSÍDLENIA Spoza Karpát- severní Slovania Spoza Tisy- východní a juhovýchodní Slovania Z územia Čiech- západní Slovania TEÓRIE že Slovania tu žili stále že prišli z Trácie hlavným zamestnaním poľnohospodárstvo, kováčstvo, kovolejárstvo, výroba keramiky, brtníctvo (lesné včelárstvo) rodiny monogamné rodina → kmeň → náčelník ľudové zhromaždenie zbor staršinov- veča bohovia: […]
čítajte viacFranská ríša
I. DYNASTIA MEROVEJOVCOV CHLODOVIK I. MEROVEJOVSKÝ vládol Frankom z okolia dnešného mesta Tournai, zjednotil franských náčelníkov 486 ovládol strednú Gáliu Nechal sa pokrstiť, čím si získal podporu pápeža – spolupráca- pápež potreboval podporu proti ariánskym kresťanom, Chlodovik zase požehnanie kresťanskej cirkvi Porazil ariáncov, ktorí boli jedným z najväčších rozkolov cirkvi, lebo odmietali pápeža, mali podporu u Vizigótov v J Francúzsku (Frankovia ich […]
čítajte viac
