Franská ríša

I. DYNASTIA MEROVEJOVCOV CHLODOVIK I. MEROVEJOVSKÝ vládol Frankom z okolia dnešného mesta Tournai, zjednotil franských náčelníkov 486 ovládol strednú Gáliu Nechal sa pokrstiť, čím si získal podporu pápeža – spolupráca- pápež potreboval podporu proti ariánskym kresťanom, Chlodovik zase požehnanie kresťanskej cirkvi Porazil ariáncov, ktorí boli jedným z najväčších rozkolov cirkvi, lebo odmietali pápeža, mali podporu u Vizigótov v J Francúzsku (Frankovia ich […]


I. DYNASTIA MEROVEJOVCOV

CHLODOVIK I. MEROVEJOVSKÝ

  • vládol Frankom z okolia dnešného mesta Tournai, zjednotil franských náčelníkov
  • 486 ovládol strednú Gáliu
  • Nechal sa pokrstiť, čím si získal podporu pápeža – spolupráca- pápež potreboval podporu proti ariánskym kresťanom, Chlodovik zase požehnanie kresťanskej cirkvi
  • Porazil ariáncov, ktorí boli jedným z najväčších rozkolov cirkvi, lebo odmietali pápeža, mali podporu u Vizigótov v J Francúzsku (Frankovia ich vytlačili z Galie do Španielska)

II.KAROLOVSKÁ DYNASTIA

  • rozdelenie ríše na 3 kráľovstvá:
    • Austrázia
    • Neustria
    • Burgundsko
  • k moci sa dostávajú správcovia kráľovského paláca- majordomovia

austrázijksý Arnulfovci-Piponovci

PIPIN II.
  • ovládol celú ríšu po bitke pri Tertry
  • Merovejovcom ponechal len formálnu moc
  • expanziu spájal s christianizáciou za pomoci anglosaských mníchov – Winfrid, ktorý sa ako sv. Bonifác stal „apoštolom Germánov“
KAROL MARTEL
  • jeho syn
  • zastavil arabské útoky v bitke pri Poiters 732
PIPIN III. KRÁTKY
  • 751 zosadil Merovejovcov
  • Pápež ho vyhlásil za kráľa, za to mal bojovať proti Longobardom, ktorí nakoniec ustúpili
  • Pipinova donácia sa stala podnetom pre vznik pápežského územia – Patrimonium Sancti Petri
KAROL VEĽKÝ
  • (768–814)
  • porážke Longobardov sa nechal korunovať ako Rex Francorum et Langobardorum (Kráľ Frankov a Longobardov)
  • pripojil Itáliu k svojej ríši
  • 800 stal sa cisárom – Michal I. ho uznal za rovnocenného cisára a Byzantská ríša sa definitívne odtrhla od západnej Európy – nový štátny útvar Svätá ríša rímska
  • stabilizoval situáciu v Germánii – zlomil saský odpor a začlenil ich územie do Franskej ríše
  • christianizácia spojená často aj s násilím
  • zisk územia až k Viedenskému lesu, kde založil Východnú marku (dnešné Rakúsko)
  • snažil sa podmaniť si slovanské kmene → museli mu platiť mierovú daň – tribút
  • územie rozdelil na grófstva, ktoré spravovali grófi
  • marky – okrajové územia ohrozované zvonka, vytvoril tu vojenskú správu, na čele boli markgrófi

KAROLÍNSKA RENESANCIA

  • kultúrny rozvoj podporovaný kráľovským dvorom, ktorý preberá antické vzory, snaží sa zlepšiť vzdelanostnú úroveň a presadzovať misijné zámery cirkvi
  • písomníctvo – nový typ písma – vlastná karolínska minuskula
  • umenie iluminácie
  • prepisovali sa antické diela
  • zakladali sa kláštory
  • vybudoval Aachen
  • vzdelanci: Alkuin, Einhard, Diakon, Peter z Pise, Theodulf, Dungal

ROZDELENIE FRANSKEJ RÍŠE

  • ríša mala obrovský rozsah – vyžadovala veľa vojakov, preto Karol presadzoval vojenskú povinnosť pre všetkých slobodných obyvateľov
  • niektorí sa tomu snažili vyhnúť tým, že vstupovali do lénneho pomeru a stávali sa vazalmi a tým posilňovali moc feudálov a zvyšovali ich nezávislosť od kráľa

Ľudovít Pobožný

  • veľkosť ríše si vyžadovala náročnú štátnu správu, preto ju rozdelil medzi 3 synov a najstaršieho Lothara určil za panovníka
  • mladší bratia sa mu odmietli podriadiť, čo vyriešili 843 Verdunskou zmluvou → rozdelenie ríše na:
    • Východofranskú – (Nemecko) Ľudovít Nemec
    • Západofranskú – (Francúzsko) Karol Holý
    • Stredná časť – Lothar

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.