Pandémia zhoršuje duševné zdravie mladých

12. 12. 2021 | Aktuality

duševné zdravie mladých Počas pandémie trávili mladí ľudia až príliš veľa času izolovane, chýbal im sociálny kontakt so  spolužiakmi a kamarátmi, pribudli úzkostné stavy, pocit strachu z finančnej situácie rodiny a všetko to v mnohých prípadoch viedlo k zhoršeniu duševného zdravia u mladých ľudí, kým dospelí ich považovali za lenivých.

Vyplýva to z prieskumu uskutočneného expertmi a sociológmi z praxe pod záštitou Nadácie pre deti Slovenska s podporou poisťovne Kooperativa, ktorí sa na vzorke detí, mladých ľudí a profesionálov pracujúcich s mladými, snažil lepšie preskúmať dopady lockdownu a dištančného vzdelávania v prvej polovici roku 2021.

Prieskumná skupina bola tvorená takmer 800 žiakmi základných a stredných škôl, učiteľov, rodičov a iných dospelých, ktorí sa mladým ľuďom venujú, kedy sa veková hranica skúmanej vzorky pohybovala v rozmedzí 12-30 rokov. Prieskum bol uskutočnený formou dotazníka a fokusových skupín v období od 1. júna do 15. júla.

Mladí ľudia sa primárne v prieskume sťažovali na fyziologické zmeny, ktoré sa u nich počas pandémie objavili. To predstavuje zvýšenie hmotnosti, zhoršenie kondície či skúsenosti s návykovými látkami. Zhoršila sa aj psychika z dôvodu nadpriemerne veľa času stráveného online, z dôvodu celkovej únavy, negatívneho myslenia, čo vyústilo až do úzkostných a depresívnych stavov.

Študenti pre prieskum uviedli, že neboli na dištančné vyučovanie pripravení, rovnako ako ani ich učitelia, čo potvrdzujú aj pozorovania prieskumu Akademická štvrťhodinka, ktorým sa venovalo niekoľko našich starších príspevkov. Pri online vyučovaní chýbal žiakom osobný kontakt s učiteľmi, nedostatočné vysvetlenie učiva, podozrievanie z podvádzania zo strany pedagógov a chýbajúci záujem zo strany učiteľov.

Rozdiel vo vnímaní pandémie sa ukázal aj medzi generáciami. Kým mladí ľudia opisovali svoje problémy zo subjektívneho pohľadu, bez toho, aby hľadali vinníkov, dospelí pomenovávali problémy a naopak vinníkov hľadali. Dospelí vnímali u mladých ľudí nedostatok motivácie, nezáujmu či nedostatku pozornosti. Mladým pripisovali pokusy o podvádzanie, nezáujem pracovať a lenivosť.

Prieskum priniesol aj ďalšie názory dospelých. Profesionáli, ktorí s mladými pracujú, pri návrate do škôl po dištančnom vzdelávaní, porovnávajúc situáciu ešte so školským rokom pred letnými prázdninami, postrehli zhoršené komunikačné schopnosti, ba u niektorých študentov i agresívnejšie verbálne prejavy, kedy však mohlo ísť len o túžbu byť vypočutí. Pri pozorovaní žiakov a študentov došlo podľa dospelých k odvyknutiu si od rituálov, pravidelných návykov a  aktivít. Došlo k menšej zapálenosti do projektov a dobrovoľných programov. Prekvapilo ich, do akej miery sa u mladých dalo pozorovať depresívne správanie, demotivácia, úzkosť a smútok.

Dáta uverejnené už počas tretej vlny pandémie majú byť, okrem prieskumu aktuálneho stavu v spoločnosti, aj podnetom k verejnej debate o ťaživej situácii vyplývajúcej z Corona pandémie. Prieskumníci ponúkli aj nejaké riešenia tejto problematiky, ktoré boli prezentované na tlačovej konferencii. Konkrétnym krokom je poskytnutie grantu od nadačného fondu Deti v bezpečí, vďaka ktorému budú môcť profesionáli venovať viac času komunikácii s mladými ľuďmi na školách a v komunitách.

I keď negatívne výsledky prieskumu prevládali, výstup z pozorovaní prekvapivo odhalil, že pandémia priniesla aj pozitívne zmeny. Respondenti uviedli ako benefity napríklad zlepšenie spánku, ale i vzťahov v rodine,. Mladí si zlepšili organizovanie času, vyhradili si viac priestoru na oddych počas dňa, dostalo sa im viac priestoru a času na sebarozvoj, kedy venovali viac priestoru svojim koníčkom. Vo všeobecnosti predstavoval pre mnohých tento čas spôsob sebapoznávania.

Pre všetkých, ktorí pociťujú akúkoľvek formu úzkosti, strachu a obáv, je dôležité pripomenúť, že si netreba takéto pocity nechávať pre seba, i keď môže byť ťažké o nich hovoriť. Pomocná ruku môžu poskytnúť aj nonstop linky ako IPcko, Linka dôvery Nezábudka alebo Linka detskej istoty pre deti a mládež do 18 rokov. Pre vyššie ročníky poskytuje už mnoho vysokých škôl psychologickú poradňu, ktorú môže bez obáv využiť každý študent!

Zdroje: www.nds.sk, www.refresher.sk

Ďalšie články k téme