Končí tretina prvákov na vysokej škole kvôli slabej adaptácii?

9. 10. 2021 | Študentský život

Väčšina prvákov pri nástupe na vysokú školu potrebuje systémovú pomoc pri adaptácii, no veľkej časti z nich sa jej nedostáva. Vyplýva to z prieskumu Akademickej štvrťhodinky, najväčšieho prieskumu medzi vysokoškolákmi, ktorý bol zameraný na zistenie názorov študentov na kvalitu a spokojnosť so štúdiom na vysokých školách. Ak vás zaujímajú zistenia prieskumu, neváhajte si prečítať náš príspevok Výsledky študentského prieskumu Akademická štvrťhodinka.

Prieskum pri zisťovaní miery adaptácie prvákov na vysokoškolské štúdium zistil, že len 17% prvákov nepotrebuje pri tomto procese žiadnu pomoc. Ostatným sa pomoci nedostalo systémovo, i keď by ju potrebovali. Pomoc sa im dostalo na úrovni jednotlivcov z radov vyučujúcich, a to z ich osobnej iniciatívy či pomoci zo strany spolužiakov, kamarátov a ďalších vysokoškolákov.

Iba 18% prvákov prehlásilo, že im pri adaptácii pomohli systémové kroky zo strany študijného oddelenia, 15% študentom pri adaptácii pomohol orientačný týždeň, 5% prvákov využilo pomoc od mentora z radov učiteľov a 3% využili pomoc od študijného poradcu.

Minuloročná nepriaznivá situácia spojená s pandémiou ochudobnila prvákov o trávenie voľného času so svojimi spolužiakmi, kedy len 44% z nich trávilo mimoškolský čas s ich vysokoškolskými kolegami, na rozdiel od vyšších ročníkov, kde sa až 60% stretáva a trávi čas mimo vyučovacích hodín, čo mohlo pre minuloročných prvákov predstavovať ďalšie sťaženie ich adaptačného procesu na vysokú školu.

Pre prvákov je prestup zo strednej školy na vysokú školu v mnohých smeroch náročný. Na strednej škole sú študenti zvyknutí sa predpísané učivo memorovať či byť priebežne skúšaní. S nástupom na vysokú školu sa očakáva ich samostatnosť či už pri zostavovaní rozvrhu, vybavovaní ubytovania alebo manažovaní ich voľného času, štúdia a prípadne práce.

A tak na základe čísiel Ministerstva školstva v posledných rokoch predčasne ukončilo štúdium približne 1/3 prvákov, buď z dôvodu nesplnenia študijných povinností alebo z vlastného rozhodnutia. Na rozdiel od zahraničia sa však väčšina z týchto študentov na vysokú školu už nevráti. Takýmto trendom prichádza Slovensko o možný intelektuálny kapitál, ktorý by bolo možné získať za pomoci lepšej systémovej pomoci v počiatkoch štúdia.

Prieskum poukazuje aj na oblasti, v ktorých by sa mali školy systémovo zlepšiť pri pomoci prvákom. Jednou oblasťou je vyplnenie informačného vákua zo strednej školy, kedy 1 z 5 študentov na strednej škole nezískalo informácie, ktoré sa však už na vysokej škole od študenta vyžadujú.

Systémová podpora začínajúcich študentov a najmä tých so špecifickými potrebami sa stala súčasťou nových akreditačných štandardov, od čoho sa bude odvíjať aj hodnotenie vnútorného systému kvality školy. Podpora študentov však nie je proces zadarmo, a tak by mal štát na ňu poskytnúť dostatok financií, a to napríklad zo štrukturálnych fondov.

Pri tohtoročnom čísle, viac než 30 000 prvákov vysokoškolského štúdia, je tento rok kľúčová systémová pomoc zo strany vysokej školy, prihliadajúc na sťaženie už tak náročnej životnej situácie všetkými opatreniami spojenými s pandémiou COVID-19.