Znaky zhoršujúceho sa duševného zdravia (nie len u mladých)

Tabuizovaná téma duševného zdravia sa i keď pomaly, no postupne stáva diskutovanejšou a začína sa jej prikladať náležitá pozornosť. V priemere 1 z 5 dospievajúcich trpí určitými problémami spojenými s duševným zdravím. Preto určite nie sú namieste niekdajšie postoje nazerajúce na duševné zdravie mladistvých ako obyčajný efekt puberty a názor, že mladí z toho vyrastú, a ide len o ich výmysel. Mnoho duševných porúch vypukne práve počas dospievania. Mladí ľudia svoje problémy skrývajú a nikomu o nich nepovedia, to však neznamená, že žiadne nemajú.

Duševné zdravie je Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO definované ako stav psychickej pohody, kedy si človek uvedomuje a dokáže využívať svoje schopnosti, vie produktívne pracovať, je schopný zvládať stresové situácie. Duševné zdravie zahŕňa emocionálnu, psychologickú a sociálnu pohodu, ktoré sú však ovplyvňované okrem každodenných udalostí aj biologickými faktormi ako genetika a hormóny. Celkové duševné zdravie je ovplyvňované aj sociálnymi faktormi a životnými skúsenosťami, kam sa radí rodinné zázemie, traumy, vzťahy, zážitky a podobne. V neposlednom rade majú na duševné zdravie vplyv aj environmentálne a ekonomické faktory ako spoločenské postavenie, životné podmienky a finančná situácia.

Znaky zhoršujúceho sa duševného zdravia

Treba si všímať ako na sebe aj u iných, najmä mladých v okolí, zmeny v správaní a i keď sa môže zdať, že je všetko v poriadku, depresie a poruchy duševného zdravia nemusia byť na prvý pohľad vôbec viditeľné. Tu je pár znakov, ako ich rozoznať.

Jednou z najvýraznejších zmien, ktorú je možné pri zhoršujúcom sa zdravotnom stave postrehnúť je celkový pocit nedostatku energie. Všetko sa javí byť ako príliš obtiažne a vykonanie každodennej činnosti si vyžaduje vynaloženie neobvyklej námahy.

Ďalším znakom zhoršujúceho sa zdravia môžu byť aj zmeny v nálade. Človek omnoho častejšie vybuchne v bežných situáciách, ktoré by predtým zvládol s rozvahou a pokojom. Rozrušia ho veci, ktoré mu nikdy pred tým nevadili. Chovanie voči blízkym ale i ostatným ľudom sa stáva podráždenejšie a útočnejšie.

Problém s pozornosťou môže byť ďalším výstražným znamením zhoršujúceho sa duševného zdravia. Nie je vôbec ľahké udržať pozornosť a značnú časť svojho času človek rozmýšľa iba nad negatívnymi myšlienkami, problémami a cíti sa v nich uväznený. V myšlienkach sa vracia k starým dobrým časom, pred okolitým svetom uniká do svojej predstavivosti, a stáva sa viac uzavretejším.

Okrem problémov sa pridružuje aj pocit zahltenia svojimi povinnosťami, no paradoxne človek trávi omnoho viacej času pri bezmyšlienkovitých činnostiach ako prezeranie sociálnych sietí alebo sledovanie seriálov a televízie.

Problémy s duševným zdravím sa môžu prejaviť aj vo forme neplánovania si ničoho do budúcna, priam vyhýbanie sa plánovaniu, pretože aktuálny duševný stav a nálada sú až príliš nepredvídateľné.

Zdvihnutým ukazováčikom pred zhoršujúci sa duševným zdravím môžu byť problémy so spánkom a meniaci sa spánkový režim, a to možno prejavujúc sa extrémami na opačných koncoch v podobe nadmerného spánku ale i nedostatku spánku.

V neposlednom rade sa s horším duševným stavom spája aj fakt, že všetky overené metódy zvládania stresu a všetky veci, ktoré človeka kedysi tešili a robili mu radosť už viac nefungujú.

Duševné zdravie je Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO definované ako stav psychickej pohody, kedy si človek uvedomuje a dokáže využívať svoje schopnosti, vie produktívne pracovať, je schopný zvládať stresové situácie bežného života, dokáže byť prospešný a prispievať do života spoločnosti. Ak sa takto človek necíti, netreba s duševnými problémami ostávať sám a vyčkávať, že sa to časom zlepší. Nie je hanba požiadaj o pomoc. Mnohé školy ponúkajú pomoc psychologického odborníka úplne bezplatne. Okrem nich fungujú na Slovensku aj viaceré linky poskytujúce bezplatnú telefonickú či online pomoc.

Zdroj: Instagram: „dobre_miesto“