Školy čaká v septembri mimoriadne ťažký začiatok

Energetická kríza, neistá politická a epidemiologická situácia či dôsledky online vyučovania počas pandémie v spojení so zhoršeným duševným zdravím študentov a ich pedagógov, a mnoho ďalšieho čaká školy pred blížiacim sa školským rokom.

Vo svete sa dejú rôzne situácie, ktoré samotné školy nevedia nijako ovplyvniť. Jediné čo im ostáva je adekvátne reagovať a preventívne sa pripraviť. Jednou z takýto situácii je určite inflácia či energetická kríza. Tá sa týka ako domácností tak inštitúcii. Napríklad taká Ekonomická univerzita v Bratislave musela v roku 2022 čeliť 350-percentnímu zvýšeniu cien plynu. Vojna na Ukrajine zohráva dôležitý faktor vo vývoji cien energií. Energetická kríza eskaluje postupne, a tak neexistujú doposiaľ zjednotené postupy a plány na úrovni štátu ako sa na ňu adekvátne pripraviť.

Vo verejnom priestore vládla diskusia, že univerzity posunú zážitok akademického roku a zahája vyučovanie skôr, začiatkom septembra s cieľom ušetriť energie. Pri poslednom rokovaní sa však univerzity zhodli, že k tomuto kroku nepristúpia. Zároveň však rátajú, že im bude poskytnutá pomoc a kompenzácia od štátu. Školy hľadajú najrôznejšie spôsoby ako sa so situáciou vyrovnať a ako ušetriť. Ide napríklad o odloženie plánovaných rekonštrukcií, vládne však aj diskusia o zavedení online formy skúšok či celouniverzitná dovolenka.

Epidemiologická situácia s blížiacou sa jeseňou v spojení s ochorením Covid-19 je taktiež neistá. I keď minister školstva už deklaroval, že školský rok bude prebiehať v normálnom rytme, ktorý sme poznali z obdobia pred vypuknutím pandémie, situácia sa môže zmeniť. O tom ako by mal vyzerať nadchádzajúci školský rok sme písali v predošlom príspevku Čakajú školy v ďalšom školskom roku covidové opatrenia?

Ďalším faktorom, ktorému musia školy čeliť, je neistá vnútroštátna politika. Rozpory a trenice v koalícii vedú k neistote, kto bude od septembra na čele rezortu školstva a kto tak bude niesť zodpovednosť za mnohé kľúčové kroky, ktorým musí školstvo čeliť. Ide napríklad o plnohodnotné začlenenie ukrajinských detí do slovenského školského systému. Taktiež vládne neistota či s prípadnou zmenou na čele ministra nedôjde aj k odchodu kľúčových zamestnancov ministerstva.

V neposlednom rade je potrebné reflektovať aj zhoršenú duševnú pohodu ako žiakov, tak ich pedagógov. Online vyučovanie, zatvorené školy a prevádzky, sociálna izolácia a online fungovanie cez pandémiu negatívne ovplyvnilo všetkých, mladých nevynímajúc. O zhoršenom duševnom zdraví dôsledkom pandémie informuje náš predošlý príspevok Pandémia zhoršuje duševné zdravie mladých.

Zdroje: www.skolske.sk