Výsledky študentského prieskumu Akademická štvrťhodinka

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) uskutočnila v mesiaci máj celoslovenský prieskum medzi vysokoškolskými študentmi v štyroch jazykových mutáciách, ktorého účelom bolo prispieť k zlepšeniu kvality štúdia na základe odpovedí od študentov, kedy mohlo takmer 130.000 vysokoškolských študentov prispieť svojou odpoveďou k výskumu po automatickom obdŕžaní emailu na školskú mailovú adresu.

Prieskum zameraný na zistenie kvality a spokojnosti so štúdiom a študentským životom anonymne vyplnilo okolo 20.000 respondentov. Podpredseda výkonnej rady SAAVŠ uviedol, že doterajšia prvotná odozva študentov v prieskume bola až prekvapivá, nakoľko plánovali získať informácie aspoň od 10% vysokoškolákov, čo je necelých 13.000 študentov a do výskumu sa zapojilo takmer 16% vysokoškolskej populácie. Prieskumom chceli okrem iného poukázať na systémové slabosti fungovania školstva a poskytnúť celistvý pohľad na štúdium od tých najzainteresovanejších.

Detailnejšie výsledky zverejní rada až po prázdninách. Doterajšie výsledky však poukazujú na viaceré zaujímavé  trendy. Jedným z nich je pozitívne zistenie, kedy až 70% študentov tvrdí, že študuje odbor, ktorý ich naozaj zaujíma. Toto tvrdenie platí pre výber študijného odboru pre prvákov, ale aj končiace ročníky na bakalárskom stupni štúdia. Výber nadväzujúce stupňa štúdia na základe záujmu bol nosným dôvodom výberu až pre 68% zúčastnených v prieskume. Získanie titulu bolo dôvodom štúdia na vysokej škole pre necelú pätinu respondentov naprieč rôznymi typmi a formami štúdia. Z výsledkov prieskumu vyvstáva dôležitá skutočnosť, a to, že až 82% respondentov by svoj študijný odbor odporučilo aj svojim známym, čo môže byť pre vysoké školy silným indikátorom pozitívneho vzťahu k odboru, na ktorom môžu v budúcnosti stavať.

Ďalším zistením vyplývajúcim od respondentov prieskumu je skôr pozitívne hodnotenie zvládnutia organizácie štúdia počas pandémie, uviedlo to až 79% študentov. Univerzity podľa respondentov zmenu vo vzdelávaní kvôli pandémií zvládli, no samotní študenti sa necítia pripravení na život po vysokej škole. Takmer 40% študentov v prieskume uviedlo, že informácie získané počas vyučovania v dobe pandémie neboli porovnateľné s prezenčným vyučovaním. Mnohým, konkrétne 38% respondentov, chýbal priamy kontakt s vyučujúcimi, častokrát nahradení len zasielaním študijných materiálov a potrebou odovzdania vypracovaných úloh.

Dlhodobo nedostatočné získavanie praxe popri štúdiu sa prehĺbilo aj počas pandémie, kedy veľká časť, až 71% študentov, mala prax či praktickú výučbu nahradenú len minimálne a až 36%, ktorí ju absolvovali, prax vnímali ako nedostatočne dlhú.

Negatívnym zistením prieskumu bol vplyv pandémie na medziľudské vzťahy. Až tretina respondentov nenadobudla pocit začlenenia sa do komunity a iba mierne nadpolovičná väčšina, 56% študentov, trávilo so svojimi spolužiakmi mimoškolský čas. Predstavuje to problém nie len z osobnostného hľadiska, no aj toho profesionálneho, pretože študenti nezískajú potrebné kontakty, sú ochudobnení o osobné vzťahy potrebné pre svoju potencionálnu budúcu kariéru a je im umožnené menej si rozvíjať schopnosť spolupracovať.

Podnetom na zlepšenie pre vysokoškolský systém je aj zistenie prieskumu, že nadpolovičná väčšina, 52% študentov, sa neučí odborne komunikovať v cudzom jazyku, a to anglickom či akomkoľvek inom. Pritom je znalosť práve anglického jazyka najčastejšou požiadavkou na absolventov od zamestnávateľov, čo potvrdzuje aj analýza portálu Profesia.sk. Angličtine sa vo väčšej časti predmetov venuje len 15% študentov vysokých škôl.

K zisteniam celoslovenského výskumu Akademická štvrťhodinka sa vo svojom prejave odvolala aj prezidentka Zuzana Čaputová a poukázala na dôležitosť nie len kvality vysokých škôl, ale aj ich inkluzívnosť voči sociálne či zdravotne znevýhodneným študentom.

Zdroje: https://prieskum.saavs.sk/o-dotazniku/

             www.teraz.sk