“Gap year”, keď po strednej automaticky nemusí nasledovať vysoká škola

Neexistuje žiadne pravidlo hovoriace, že koncom stredoškolského obdobia sa automaticky začína to vysokoškolské. Dnešný svet ponúka preveľa rozličných možností, čo robiť, keď človeku nástup na vysokú školu nevyjde, a to napríklad v prípade, že „Nevyšla maturita. Čo teraz?“, starší článok, ktorý hovorí, že vysoká škola nepredstavuje jedinú možnosť po absolvovaní skúšky dospelosti. Perspektívu v situácii neprijatia na vysokú školu prináša článok „Neprijatie na VŠ nie je koniec sveta.“

Nenastúpiť po strednej škole na univerzitu však dokáže byť aj dobrovoľným rozhodnutím, keď sa absolvent rozhodne využiť takzvaný, a najmä v Amerike známy, gap year, kedy maturanti pred nástupom na vysokú školu profitujú z ročnej študijnej pauzy. Nie je to nič ojedinelé a stáva sa to stále častejšie využívaným trendom aj u nás.

Študenti túto možnosť zvyknú voliť práve kvôli tomu, že ako mnohí ich kolegovia s dávno vysnívanou profesiou, si nie sú istí, kam by mala ich vysokoškolská prihláška poputovať, a kam by sa mali v svojom nasledujúcom vysokoškolskom štúdiu vybrať. Tak namiesto pokus-omyl, volia cestu reflexie, dúfajúc, že rok na premyslenie budúceho študijného smerovania im ukáže tú správnu cestu.

Ďalší kráčajú chodníčkom gap year z rôznych iných dôvodov. Niekedy ide o finančné dôvody, kedy sa snažia si na budúce štúdium sami našporiť, osamostatniť sa od rodičov, spoznať svet a cestovať či si len jednoducho rozšíriť svoje obzory, načerpať skúsenosti, zlepšiť si jazyk.

Spôsobov ako to urobiť je naozaj mnoho a fantázii sa medze nekladú. Maturant sa môže rozhodnúť pre dobrovoľníctvo, zamestnanie doma či v zahraničí, risknúť založiť si svoj vlastný business, objaviť čo ho baví a čo nie a následne sa vybrať na vysokú školu z presvedčenia a nie len preto, že to bola tá jednoduchšia cesta a dokončením dôjde k získaniu titulu.

Nech už si študent vyberie gap year z akéhokoľvek dôvodu, nezaobíde sa to bez varovania od rodičov, profesorov a známych, vystríhajúc dotyčného, že po roku prestávky od učenia sa mu už veru na tú vysokú školu nebude chcieť, čo v konečnom dôsledku môže, ale rozhodne nemusí byť pravda, každý na tom musí prísť sám. Existuje mnoho žiarivých príkladov študentov, ktorí zvolili cestu ročnej, ba dokonca aj dlhoročnej prestávky a až po čase sa na vysokú školu naozaj vrátili, a to z vlastného, úprimného presvedčenia.