Erasmus v Litve

Ako funguje Erasmus+ zahraničná mobilita či čo treba urobiť, aby sa jej mohol študent zúčastniť je pomerne jasné a môžete sa o tom dočítať aj v našich starších článkoch. Už o konkrétnych zážitkoch a skúsenostiach z mobility Erasmus+ si môžete prečítať viac v článku od študentky Hanky a jej mobility vo Varšave, či vďaka tomuto článku, ktorý  prinesie ďalšiu skúsenosť a zážitky z Erasmus mobility, a to z krajiny piva a basketbalu (ktorý je, ako domáci tvrdia, ich druhým náboženstvom), z geograficky malej, no možnosťami veľkej krajiny Pobaltia, z Litvy.

Svoju skúsenosť nám sprostredkujú kamarátky Majka a Lucka, ktoré sa svojej mobility zúčastnili nejaký ten rok dozadu, no ich skúsenosť vie byť stále zaujímavým čítaním.

Kde ste študovali na Slovensku a kam ste sa vybrali na študijný pobyt Erasmus+?

Študovali sme tretí ročník bakalárskeho štúdia na Fakulte aplikovaných jazykov na EUBE. V zimnom semestri sme vycestovali za štúdiom na univerzitu Lietuvos edukologijos universitetas do hlavného mesta Litvy, do Vilniusu.

Prečo ste sa rozhodli mobilitu absolvovať práve v Litve?

Popravde sme v Litve skončili viac šťastnou náhodou ako plánovaným výberom.

Poznáte to, z každej strany počujete – „Skús Erasmus! Neoľutuješ! Je to super.“ Väčšinou tu platí pravidlo, kým niečo neokúsite na vlastne koži, ste voči tomu dosť skeptickí. Bol to presne náš prípad. Naša prvá voľba bola Francúzsko, nakoľko sme si chceli tento jazyk zlepšiť. V prvom kole nás neprijali na nami vybraté školy. No čo osud nechcel, dostali sme druhú šancu a doteraz nevieme ako, ale naše rozhodnutie padlo podať si prihlášku na univerzitu v Litve. A tam sme sa už dostali. Keď nad tým spätne uvažujeme, výber sme smerovali aj na základe dobrých skúseností, ktoré sme počuli od starších študentov, ktorí absolvovali Erasmus práve v Litve a asi sme sa tým podvedome riadili. Po utrasení myšlienok sme prišli na ďalšie dôvody, prečo naše rozhodnutie viedlo práve tam. Tieto pobaltské krajiny nie sú práve dovolenkové destinácie, kde by sa človek vybral vylihovať na pláži a spoznávať krajinu. Ďalším dôvodom je, že podľa niektorých ľudí je Litva stredom Európy (i keď my sme nikdy neprestali vyhlasovať, že je ním Slovensko), čo ju robí dobrým východiskovým bodom pre cestovanie.  A posledné, síce to nie je ani tak vzdialená krajina a predsa ostáva nepoznaná. Každopádne sme boli spätne veľmi rady, že sme skončili v Litve, okrem iného aj kvôli finančným nárokom, ktoré by boli vo Francúzsku omnoho vyššie a v Litve nám slušne poslúžil Erasmus grant na pokrytie životných nákladov.

Ako prebiehalo vaše štúdium? Mali ste na výber dostatok predmetov?

Čo sa týka štúdia, bolo to dosť podobné tomu nášmu na Slovensku, či sa to už týka úrovne alebo profesorov, jasné že tam boli plusy a mínusy, ale tomu sa človek nevyhne nikde. S predmetmi sme nemali problém, keďže sme si už pred vycestovaním veľa predmetov overili a snažili sa ich čo najviac prispôsobiť predmetom na domovskej univerzite (podarilo sa nám to až tak, že jeden predmet sme mohli následne vynechať ďalší semester na domovskej univerzite). Predmety sme mali samozrejme po anglicky, čo si vyžadoval aj náš študijný program na domovskej univerzite. K tomu nám bolo umožnené študovať aj francúzštinu (opäť súčasť programu na domovskej univerzite), kedy nám v Litve otvorili kurz s francúzskym lektorom len pre nás dve! Čo musíme podotknúť v porovnaní s ostatnými erasmákmi, ktorí neštudovali lingvistické programy, ale napríklad učiteľstvo, ich kurzy a profesori mali oveľa nižší level angličtiny a teda ani štúdium pre nich nebolo také kvalitné.

Aké rozdiely ste zaznamenali medzi vysokou školou na Slovensku a v Litve?

Veľký rozdiel bol pre nás systém hodnotenia. V Litve nemajú škálu od A-F, ale hodnotia známkami 1-10, čo nás veru prekvapilo. Našťastie, kompetentná administratíva je s takýmito nuansami oboznámená a pri uznávaní predmetov po mobilite to nepredstavovalo žiaden problém a známky sa jednoducho prekonvertovali na náš hodnotiaci systém.

Ďalší rozdiel bol omnoho uvoľnenejší a bližší vzťah učiteľ-študent, i keď si uvedomujeme, že to bolo pravdepodobne pretože sme boli naozaj malá skupinka erasmákov. Ako sme spomínali, jeden kurz otvorili len pre nás dve. Dokonca sa nám stalo, že jeden profesor nám poskytol praktickú výučbu, kedy nás vzal na celodenný výlet spoznávania historicky dôležitých miest Litvy. To sa nám veru na Slovensku nestalo.

Aký bol život vo Vilniuse?

Stručne by sme povedali, že skvelý a bol to pre nás naozaj „easy“ vysokoškolský život plný zážitkov. Vo Vilniuse bol dobrý systém mentorov alebo „buddy“ ako ich niekde volajú. Takže so všetkými otázkami, nejasnosťami, až po vyzdvihnutie zo stanice sme sa mali na koho obrátiť, na nášho vždy ochotného mentora, a tým bol náš život v Litve omnoho jednoduchší. S ubytovaním boli ústretoví, po vyplnení žiadosti nám pridelili internát v relatívne dobrom stave (ak ste zvyknutí na bratislavský štandard, už vás hocičo neprekvapí). Celkovo, nakoľko sme boli len malá komunita erasmákov, okolo 30, s papierovačkami sa to nikdy dlho neťahalo, na maily odpisovali promptne a osobne zastihnúť kompetentné osoby tiež nebol problém.

A teda k neštudentskému životu. Myslím, že vo všeobecnosti je to pre mladých veľmi sympatické mesto. Rozhodne veľmi prívetivé, čo sa týka životných nákladov. Rozlohovo je pomerne malé, čo je  tiež fajn, keď idete pešo z párty z centa mesta a netrvá vám to dlhšie ako pol hodinku. Zároveň však ponúka všetky možné kultúrne, gastronomické či zábavné možnosti ako stráviť čas. Je to živé študentské mesto a nájsť party uprostred týždňa nebolo nič ťažké.

Občas bol problém dorozumieť sa s obyvateľmi mimo univerzitnej pôdy, no tiež sa stalo, že dokonca upratovačka na internáte s nami dokázala komunikovať po anglicky. Myslím, že sme mali šťastie aj na ľudí. Asi sa nám nestalo, že by bol k nám niekto nepríjemní alebo otravní, keď bolo zrejmé, že sme cudzinky. Dokonca, keď Majka omylom cestovala bez platného lístku v trolejbuse a zastavili ju revízori, boli dosť milí. My sme nemali negatívny zážitok, i keď od rodákov vo Vilniuse sme nejaké tie negatívne počuli.

Vilnius ako mesto má stále tak trochu postkomunistický nádych, čo si uvedomíte, keď sedíte v trolejbuse a kocháte sa tamojšou architektúrou. Pre mňa, ako dievča z kopcovitej Oravy, bol obrovský šok uvedomenie si, že najvyšší vrch Litvy má necelých 300m. Na ich obranu majú more, ktoré je určite veľmi zaujímavé navštíviť.

Čo by ste odporučili tým, ktorí zvažujúcim prihlásenie na Erasmus?

To je pomerne ľahké. Choďte! My sme mali rovnako veľmi veľa obáv, šli sme do neznámeho sveta, bez ovládania tamojšieho jazyku. Ale keď sa raz dostanete cez neistou, a to je samozrejme jednoduchšie, ak si nájdete parťáka, no určite nie nevyhnutné, bude to pre vás veľmi obohacujúca skúsenosť. Náš Erasmus tvorili zážitky a ľudia, ktorí sa tam ocitli. Oba neopísateľne výnimočné. Vďaka ľudom z ESN (Erasmus Student Network), našim mentorom, sme si zažili nezabudnuteľné výlety po celej Litve, navštívili sme Estónsko a vďaka nim sme si užili výlet loďou do Švédska. Lotyšsko sme mali možnosť zakúsiť vďaka kamarátkam, ktoré odtiaľ pochádzajú. Každému, kto zvažuje Erasmus, vždy vravíme nech sa odhodlá, na začiatku to síce vyzerá komplikovane, papierovačky, neistota, no my sme ešte nikdy nepočuli nikoho povedať, že Erasmus bol zlý zážitok, práve naopak, študenti sa vracajú okrem zážitkov s novými priateľstvami, rozšírenými obzormi, a to už samo o sebe vypovedá, aké obohacujúce vycestovanie na mobilitu Erasmus+ môže byť. Takže naše odporúčanie je jednoznačne odhodlať sa a vycestovať na mobilitu Erasmus.