Rozhovor: Na Erasmu vo Varšave

– Prečo si sa rozhodla práve pre Erasmus?

Chcela som si vyskúšať zahraničie, zlepšiť sa po jazykovej stránke, spoznať nové kultúry a zistiť, ako funguje vysoká škola v inej krajine.

– Na základe čoho si sa do programu dostala?

Musela som sa prihlásiť online na konkurz. Tiež som však potrebovala dostať potvrdenie od jazykového pedagóga o tom, že po anglicky hovorím na minimálnej úrovni B2. Neskôr som išla na spomínaný konkurz, na ktorom sa ma pýtali otázky ohľadom toho, prečo sa do programu vlastne hlásim, čo od toho očakávam a aké predmety by som chcela študovať.

– Tak teda aké predmety si si vybrala?

Pedagógovia v Bratislave odo mňa chceli počuť, že si zvolím žurnalistické predmety, nakoľko žurnalistiku študujem. Mohla som si však vybrať aj iné, ktoré s ňou však úzko súvisia. Keď som do Varšavy konečne prišla, zistila som, že budem študovať skôr politológiu. Brala som to ale ako rozšírenie obzoru.

– Prečo si si pre Erasmus vybrala práve Varšavu?

V mojom prípade bola ponuka dosť obmedzená. Vybrať som si mohla medzi Španielskom, Českom a Poľskom. V prvej spomínanej krajine bolo nutné, aby študent hovoril plynule španielsky, čo ja neviem, a Česko mi nepripadalo ako výzva, nakoľko by som sa tam bez problémov dohovorila slovensky. Chcela som sa zlepšiť v angličtine a tak som si zvolila Poľsko.

– Aký si mala prvý pocit z nového mesta?

Najprv to bolo zlé, keďže to bola moja prvá skúsenosť v zahraničí a ešte nikdy som sa nikde neocitla odkázaná sama na seba. Musela som to preto postupne spoznať – všetko od internátu až po posledné zákutie Varšavy. Všetko sa však zlepšilo v momente, keď som si našla kamarátov a mala som s kým tráviť svoj voľný čas. Spolu sme potom navštevovali pamiatky a rôzne ďalšie pekné miesta.

– Aký si videla rozdiel medzi slovenskou a poľskou vysokou školou?

Vo Varšave to bolo viac zamerané na prax. Pedagógov zaujímal názor študentov, nebolo to tam o písaní seminárnych prác, odpovediach alebo skúškach. Požadovali hlavne aktivitu na hodinách a od študentov si vyžadovali spätnú väzbu. Chceli vedieť, že počúvame to, čo hovoria a rozumieme tomu, prípadne na to vieme reagovať. V Bratislave sú predmety skôr teoretické.

– Venovali sa počas výučby pedagógovia „Erasmákom“ dostatočne?

Áno, určite. Mohla som kedykoľvek s akýmkoľvek problémom vyhľadať pomoc pedagógov, napísať im napríklad obyčajný email. Rovnako aj na internáte nám neustále pomáhali, k dispozícii boli koordinátori, ktorí riešil všetky študentské sťažnosti.

– Ako prebiehala tvoja výučba vo Varšave?

Mala som zvolené predmety podľa toho, aký odbor študujem v Bratislave. Keďže však vo Varšave nebol dostatočný počet žurnalistických predmetov, tak som to musela vyriešiť prostredníctvom štúdia politológie. Mala som približne 5 predmetov, za ktoré som dostala vyšší počet kreditov než za tie v Bratislave. Zaujímavosťou bolo, že okrem angličtiny som sa učila aj poľský jazyk.

– Na čo je potrebné byť na tomto študijnom pobyte pripravený?

Rozhodne sa treba sústrediť na to, že to na začiatku bude pre študenta šok. Je to pre neho predsa nová krajina, mesto, prostredie, jazyk a ľudia. Z veľkej väčšiny je to však zábava, získavanie nových skúseností a tiež zážitkov. Treba sa však možno psychicky pripraviť na tú počiatočnú samotu a na to, že zo začiatku nič nie je jednoduché. Potom to však opadne a je to o to lepšie.

– Aké sú výhody a nevýhody tohto programu?

Výhodou je jednoznačne zlepšenie jazykových schopností, spoznávanie cudzích kultúr a ľudí. Tiež sa však človek osamostatní. Po návrate domov paradoxne existuje šanca, že zažije šok, pretože musí dobiehať miestne štúdium a opäť si zvyknúť na to, že zase v známom prostredí.

– Aké národnosti si vo Varšave stretla?

Po väčšine to boli študenti z Turecka, pri ktorých sa mi potvrdilo, že stereotypy sú naozaj stereotypy. Bolo to v celku smutné, pretože si práve o nich ľudia mysleli, že sú to teroristi a extrémistickí vyznávači islamu, no pri tom boli veľmi milí a srdeční ľudia. Okrem toho však vo Varšave bolo veľa Španielov, Nemcov a študentov z Balkánu.

– Aký bol pre teba život na internáte?

Zo začiatku to bolo ťažké, pretože to bola moja prvá skúsenosť s bývaním na internáte. Musela som si zvyknúť na skromnejšie podmienky, napríklad spoločné sprchy, toalety alebo kuchynky. Na druhej strane bolo dobré to, že som nebola sama, mala som dobrú spolubývajúcu, ktorej som sa mohla zveriť so všetkými problémami, rovnako blízko mňa bývali všetci moju kamaráti. Skúsenosť bola rozhodne pozitívna.

– Aké vlastnosti by mal mať „Erasmák“?

Mal by to byť otvorený a spoločenský človek, rozhodne žiadny introvert. Určite by mal mať chuť učiť sa nové veci a tiež by mal byť jazykovo zdatný.

– Vyskúšala by si opäť program Erasmus?

Určite áno. Vrátila by som sa, pretože tam človek nepozná samotu. Tam, kde ste doma, je to vždy o čosi nudnejšie, pretože už všetko poznáte a niekedy sa cítite aj osamelo. Na Erasme sú však ľudia v kope, pretože tam nikto nechce byť sám.