Predmet sociológie, iné spoločenské vedy, hľadiská a kroky sociálneho výskumu
teoreticko-empirická veda veda o spoločnosti, správaní v skupinách, pôsobení ľudí, kultúrnych procesoch pôvodne bola súčasťou filozofie, ako samostatná veda vznikla v roku 1839, zakladateľ= August Comte (nazval túto vedu sociálna fyzika) premet sociológie – hovorí o zákonitostiach vývoja spoločnosti, štruktúre vývoja spoločnosti a procesoch v spoločnosti proces socializácie – celoživotný proces, prenáša sa kultúra z generácie na generáciu, hodnoty, symboly, inštitúcie, názory spoločnosť zabezpečuje […]
- teoreticko-empirická veda
- veda o spoločnosti, správaní v skupinách, pôsobení ľudí, kultúrnych procesoch
- pôvodne bola súčasťou filozofie, ako samostatná veda vznikla v roku 1839, zakladateľ= August Comte (nazval túto vedu sociálna fyzika)
- premet sociológie – hovorí o zákonitostiach vývoja spoločnosti, štruktúre vývoja spoločnosti a procesoch v spoločnosti
- proces socializácie – celoživotný proces, prenáša sa kultúra z generácie na generáciu, hodnoty, symboly, inštitúcie, názory
- spoločnosť zabezpečuje prežitie socializáciou
SOCIALIZÁCIA MÁ DVE FÁZE
- symetrická – prijímacia fáza, najviac na nás vplýva rodina, škola, rovesníci (často konkurentom rodiny), na konci média; od narodenia po 20 rokov
- symetrická – aj prímam aj vydávam (to čo som sa naučil), vlastná rodina, zamestnanie, spoločenský život, politika
- resocializácia – zmena v správaní, učíme sa novému súboru spoločenských javov
- spoločnosť (socio-kultúrny priestor)- je vyčlenená územím štátu, je v konkrétnom štáte, je v súčasnosti
INÉ VEDY SKÚMAJÍCÍ SPOLOČNOSŤ
- psychológia – sociológia
- ekonómia – sociológia
- politológia – sociológia
- antropológia – sociológia
- história – sociológia
HĽADISKÁ SOCIOLÓGIE
- demografické – hovorí o počte obyvateľov v konkrétnej skupine, veku obyvateľov, potrebách populácie, percento nezamestnanosti
- psychologické – rešpektuje dôležitosť jednotlivcov v rámci spoločnosti; rodina, súrodenci
- kolektívne – človek je tvor spoločenský, združuje sa do skupín; hudobné skupiny
- štruktúrne – spoločnosť je zložitý systém vzťahov
- kultúrne – spoločnosť si vytvára hodnoty a normy, treba ho mať na pamäti
- dynamické – systém sa vyvíja rýchlim tempom, čo platilo včera neplatí už dnes a nebude platiť zajtra
TEÓRIE
- dve úrovne skúmania:
- mikrosociológia – skúma malé skupiny (cca 40 ľudí); býva kvantitatívny
- makrosociológia – veľké skupiny ľudí; napr. nezamestnanosť
- čo drží spoločnosť pohromade:
- teória konsenzus (dohoda) – spoločnosť musí prežiť a aby prežili misa sa dohodnúť
- teória konfliktu – boj, revolúcia, revolučná zmena; vždy bude v spoločnosti niekto kto bude chcieť revolúciu aby sa veci zlepšili ich prospech
SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM
- ide o výskum ktorého objektom je konkrétna populácia, o ktorú sa sociológ zaujíma, pričom pracuje tak, aby vybratá vzorka zodpovedala skutočnej populácii
- výskum popisuje nové javy alebo porovnáva staré javy s novými
METÓDY DELÍME DO DVOCH SKUPÍN
- kvantitatívna metóda = štatistická- využíva štatistickú analýzu empirických alebo modelových údajov; chce spoločenské javy kvantifikovať a overiť pravdivosť určitých hypotéz
- kvalitatívna metóda – nejde o overenie hypotézy ale o hľadanie a interpretáciu podnetov, ktoré sú motívom pre určitý typ správania
METÓDY POUŽÍVANÉ V SOCIOLOGICKÝCH VÝSKUMOCH
- štatistické metódy – využívajú štatistickú analýzu empirických alebo modelových údajov, používajú sa prevažne pri rozsiahlejších výskumoch, pracujú so vzorkou populácie formou štandardizovaného rozhovoru alebo dotazníka s vopred danými možnosťami odpovedí
- monografické metódy – študujú problémy do väčšej hĺbky v rámci menších spoločenstiev, výsledky sa nedajú zovšeobecniť
- experimentálne metódy – podobné psychologickým metódam, princípom je porovnávanie dvoch skupín- experimentálnej a kontrolnej, ich výsledky však môžeme zovšeobecniť len čiastočne, pretože experimenty nie sú úplne objektívne
- historické metódy – základom je štúdium vzorov a skúseností z minulosti na základe prameňov
FÁZY VÝSKUMU
- vyčlenenie problému čo budem skúmať)
- štúdium a formulácia hypotéz a teórii (ako si myslíme že nám vyjde výskum)
- zvolenie metódy výskumu
- vytvorenie výskumného nástroja
- určenie súboru skúmaných osôb
- zber údajov v teréne
- vyhodnotenie získaných informácii
- analýza a interpretácia vyhodnotených údajov
- stanovenie záveru, prípadne i praktické odporúčanie (či sa potvrdila alebo nepotvrdila hypotéza, dôvody, zhodnotí prínos svojho výskumu)
SPÖSOBY ZÍSKAVANIA ÚDAJOV
- analýza dokumentov – osobných, úradných, životopisov, autobiografií
- obsahová analýza
- sekundárna analýza údajov pôvodne získaných na iný účel
- kladenie otázok formou rozhovoru alebo dotazníka
- anketa
- pozorovanie
- experiment
- sociometrický test – analýza medziľudských vzťahov v malej skupine, v ktorej sa zisťuje, kto s kým dokáže spolupracovať, kto koho má/nemá rád, jej cieľom je porovnať oficiálnu štruktúru skupiny s reálnou štruktúrou
- hranie rol – sociodramatizácia
- práca tzv. focus-groups- skúma sa ohnisková skupina a vedie sa skupinová diskusia na danú tému
- analýza sociálnych sietí- skúma vzájomné prepojenie jedincov
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.