Slovenská romantická literatúra

Znaky Slovenského romantizmu:

• Hlavný lit. druh – lyrika (úvahová, spoločenská, intímna, …)
• Nové žánre (duma, krakoviak), ponášky na ľudovú pieseň, balady, hrdinskú báseň
• Prozaické žánre: poviedky, romány
• Národnooslobod­zovací charakter
• Nie individualizmus, ani titanizmus (okrem J. Kráľa)
• Vychádzal z ľudovej slovesnosti (ľudový jazyk; rytmus – opakovanie istého počtu slabík vo verši).

Ľudovít štúr:

• Básnik; hlavné politické ciele: zrovnoprávnenie slovenského národa, odstránenie poddanstva a zbytkov feudalizmu, presadenie demokratických reforiem v Uhorsku
• Dumky večerní (1838–1840)
• Almanach Nitra (1844)
• Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
• Nauka reči slovenskej (1846)
• Slovenskje narodňje novini s lit. prílohou Orol tatránski (1845–1848)
• Žiadosti slovenského národa (1848)
• Zatykač na neho ⇒ útek do Čiech
• 1848 – Slovenská národná rada – povstanie proti Uhorskej vláde
• Smlúva Slovákú
• Spevy a piesne (1853)
• O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853)
• Slovanstvo a svet budúcnosti (1867)

Samo Chalupka:

• Písal epické básne (majster v písaní historickej, hrdinskej epiky)
• Bol najstarší štúrovec
• Bojoval za slobodu Poliakov proti Rusku, bol ranený, po vyliečení dokončil štúdium
• Protiturecká a Jánošíkovská tematika s výzvami do boja za slobodu
• Jeho hrdinovia často zomierajú v boji za slobodu na konci
• Báseň Branko – boj za Slovensko
• Báseň Turčín Poničan – chlapec zajatý a vychovaný Turkmi
• Báseň Likavský väzeň – Jánošík
• Báseň Junák – myšlienka, že Jánošíkovské odboje ešte budú
• Báseň Mor ho!:
  • Historický námet z čias rímskeho panstva, odohrávajúci sa pri Dunaji
  • Rímsky cisár (pyšný, zbabelý zotročiteľ) vpadne na Slovensko
  • Odmieta mier ponúknutý Slovenskými junákmi – nasleduje boj
  • Vyhral, ale s veľkými stratami
  • Príroda tvorí jednotu s hrdinským dejom a vlasteneckým pátosom
  • Kolektívny hrdina (junáci – slobodomyseľní a hrdí Slováci)
  • Báseň je dynamická, plná napätia; využitie lyrických skratiek namiesto opisov
  • Pozdvihuje revolučné ideály a povzbudzuje ľudí vzoprieť sa proti každému utlačovateľovi

Janko Kráľ:

• Najviac sa priblížil svetovému romantizmu (autoštylizácia, poňatie hrdinu)
• Písal v štúrovskej slovenčine
• Tesne unikol spod šibenice, žil v ústraní
• Balady – vnáša sociálne problémy
  • Zverbovaný, Povesť, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Pán v tŕní
  • Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – najväčšie dielo
• Epos – Výlomky z Jánošíka – najrevolučnejšie spracovanie (útržkovité)
• Lyrika – občianska a politická (básne ako reakcia na revolúciu)
• Šahy, Duma bratislavská – otvorené výzvy do boja
• Slovo, Jarná pieseň – oslava slobody
• Orol, Orol vták – úvahy nad ľudstvom (morálka, právo, minulosť, budúcnosť, …)
• Cyklus Dráma sveta – úvahové, reflexívne básne – filozofovanie
• Zakliata panna vo Váhu a divný Janko:
  • Subjektivizovaná balada
• Premyslená kompozícia:
  • Úvahová časť (úvahy nad životom, opisy krajiny, opisy postáv)
  • Baladický príbeh
  • Epilóg – záver (ľudová pieseň, dokončenie príbehu a celého diela)
• Autoštylizácia – Janko vystupuje v 1. osobe
• Janko je samotár, tulák, neváži si nikoho, ani nič, na konci umiera
• Túla sa po prírode, schyľuje sa k búrke, polnoc, na hladine Váhu vidí pannu
• Skočí za ňou, ale zabudol si prevrátiť vrecko (ľudová povera) – umiera

Andrej Sládkovič Braxatoris:

• Evanjelický farár, nezapojený priamo do revolúcie, študoval v Halle
• Svôvety v rodine Dušanovej – úvahy, forma rozhovoru o základných hodnotách
• Báseň Nehaňte ľud môj – politická lyrika – obrana ľudu
• Detvan – viď. Čitateľský denník
• Marína – viď. Čitateľský denník

Ján Botto:

• Najmladší štúrovec, lesný inžinier; jednota mládeže Slovenska; alegória a symbolika
• Zmyslový básnik – využíva množstvo farieb
• Báseň Báj na Dunaji – úvahová, politická lyrika s alegóriou
• Balady – Žltá ľalia, Margita a Besná
• Básnická skladba Smrť Jánošíkova – Jánošíkovský motív – delí sa na 9 spevov:

1. Oslava Jánošíkovského boja, zbojníkov, …; v závere je Jánošík chytený
2. Chytenie Jánošíka – podľa povery
3. Žalospev Aničky (Jánošíkova milá) – suša ľudu – alegorická postava
4. Najpochmúrnejší spev; noc vo väzení; uvažuje nad minulosťou a budúcnosťou
5. Báseň o slobode; autor sa vyjadruje ústami Jánošíka
6. Modlitba za ľud
7. Opis popravy Jánošíka
8. Slovensko = zakliata krajina – opis; Jánošík žije
9. Svadba Jánošíka s kráľovnou lesných víl

• Idea: Právo človeka na vlastnú identitu.
• Téma: Sklamanie autora z doby, ktorá nemá pochopenie pre uskutočňovanie veľkých snov a ideálov.
• Dej začína opisom dedinky pri Váhu, slobodného života na salaši a života tichej chudobnej rodiny, ktorá všetku svoju nádej vkladá do jediného syna Janíka. Ten je od malička hrdý, ukrutný, divý, samotársky, nikoho si neváži a nikdy nie je veselý. Otec ho od malička len bije a mama ho len plačom napomína. Na sviatok Vstúpenia sa Janko vyberie po večeri do temnej noci. Rozhodne sa, že oslobodí zakliatu pannu z Váhu. To mohol prežiť len ten, kto si všetky vrecká poprevracal naruby. Starí ľudia hovoria o zakliatej panne, ktorá vychádza práve na sviatok Vstúpenia presne o polnoci. Janík prichádza na breh rieky Váh. Tu uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhne sa do vody, aby ju zachránil. Lenže zabudol si prevrátiť jedno vrecko naruby, tak to neprežil. Ráno ho nájde pastier idúci dolinou mŕtveho na brehu Váhu. Pastier prichádza do dediny a prináša novinu o Janíkovej tragickej smrti.
• Prvky balady, žalospevu, historického hrdinu, úvahy
• Použitie zdrobnelín, alegórie, hyperboly, …