Velkomoravská literatúra

• Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)
• Poveľkomoravské obdobie (1000–1500)

Prehľad situácie, podmienky vzniku veľkomoravskej literatúry

• Politické podm. – rozmach Franskej ríše ⇒ snaha zabrániť jej vplyvu
• Náboženské podm. – šírenie kresťanstva, ale len vo vybraných jazykoch(latinčina, gréčtina, hebrejčina) – jednoduchý moravský ľud nerozumel liturgiám (bohoslužbám)

Úlohy Konštantína a Metoda

• 863 – príchod Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy
• 867 – schválenie staroslovienskej liturgie
• 880 – schválenie staroslovienskej liturgie po druhý krát
• 885 – smrť Metoda
• vyhnanie žiakov na príkaz pápeža (do Bulharska, Česka, Poľska…kde pokračovali v tvorbe)

Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše, preto požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Cisár ich žiadosti vyhovel a vyslal dvoch učených gréckych kňazov Konštantína a Metoda. Pochádzali z Macedónie, z mesta Solún, z okolia ktorého obaja poznali dobre slovanské nárečie.

Priniesli jazyk – staroslovienčinu

• má juhoslovanský pôvod s veľkomoravskými prvkami = veľkomoravská úprava (redakcia)
• prvý spisovný jazyk Veľkomoravskej ríše
• boli do nej preložené 4 evanjeliá

Vytvorili písmo – hlaholiku

• z malých písmen gréckej abecedy a nosových hlások
• (neskôr vznikla upravená podoba hlaholiky – cyrilika – z veľkých písmen gréckej abecedy)

Členenie veľkomoravskej literatúry

• pôvodná – Proglas (Predslov), Moravsko-panónske legendy na území Bulharska – O písmenách (jazykoveda), Život Naumov(biografia)
• prekladová
  • Konštantín – preložil 4 evanjeliá (Nový zákon)
  • Metod – preložil Starý zákon, občiansky zákonník, súdny zákonník pre svetcov, Nomokánon – cirkevné právo
  • Spolu – preložili všetky texty potrebné k liturgii (pomáhali im ich žiaci)- omšová kniha (misál), zbierka žalmov (žaltár), spevník,modlitby breviár(modli­tebná kniha)

Analýza diela Proglas

• prvá báseň v staroslovienčine, napísaná Konštantínom
• obsah – hymnus, óda (oslavná báseň), je predslovom k prekladu Evanjelia, oslavuje starosloviensky jazyk ako jazyk vzdelania, preklad biblie, význam vzdelania a náboženstva
• forma – má 110 veršov, je nestrofická (vyčlenený je len prvý a posledný riadok), nerýmovaná, verš má 12 slabík
• štýl – imitácia (citáty priamo z Biblie, oslovenia a rečnícke otázky (rečnícke prvky), anafory (zdôrazňovacia figúra), klimax (gradácia vo veršoch po sebe nasledujúcich),

inverzný slovosled, metafory, amplifikácie a kumulácie (rozširovanie a hromadenie básnických tróp a figúr)

Analýza diela Moravsko-Panónske legendy:

• nie sú to pravé legendy (viac sa pridržiavajú faktov), tvoria ich dve časti
• 1.č. Život sv. Konštantína (autorom Kliment) – opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi najmä v období pred príchodom na Veľkú Moravu, prozaický text vo vznešenom rétorickom štýle
• 2.č. Život sv. Metoda (autorom pravdepodobne Gorazd) – kratšie dielo, menej sa venuje Metodovej mladosti, podrobne sa zaoberá jeho veľkomoravskou činnosťou, dielo je epickejšie, vecnejšie, realistickejšie a jednoduchšie, menej mystické

Legenda ako žánrová forma

Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou, ktorá obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami. Hlavnou postavou je vždy svätec, ktorý veľmi trpí a často aj zomiera mučeníckou smrťou. Opisujú sa v nej rôzne zázraky, asketický (askéze = odriekanie) spôsob života a pod.

Význam veľkomoravskej literatúry

• bola poprvýkrát vytvorená umelecká literatúra v staroslovien­skom jazyku
• šírenie kresťanstva
• prostredníctvom prekladov byzantského práva sa zaviedol právny poriadok
• základ kultúry Slovákov a okolitých slovenských národov
• začiatok veľkomoravskej tradície

POVEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE

Prehľad situácie, spoločenské pomery:

• zánik Veľkej Moravy, Slovensko súčasťou Uhorského štátu
• literárnym, administratívnym a liturgickým jazykom sa stala latinčina
• bežný ľud v hovorenej reči – slovenské nárečie
• vzdelanie malo cirkevný ráz – kláštory (pisárske dielne, kde sa prepisovali úradné listiny), kláštorné školy (vzdelanie len pre šľachticov), v mestách boli len elementárne školy
• Matej Korvín založil Academiu Istropolitanu v Bratislave (1465) – prvá VŠ
• inkunábuly – prvotlače
• charakter kultúry – náboženský

Charakter literatúry

• písaná po latinsky
• synkretizmus – kríženie náboženskej a svetskej literatúry

1. Náboženská literatúra

• poézia: piesne, žalmy, modlitby, kázne
• próza: legendy – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, Legendy o sv. Štefanovi
• dráma: vyvinula sa z náboženských obradov (po latinsky aj nemecky)

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

• v latinskom jazyku, koniec 11. st., napísal biskup Maurus
• udalosti zo života mníchov Svorada a Benedikta odohrávajúce sa v Benediktínskom kláštore na Zobore v Nitre
• žili asketickým spôsobom života
• zabili ich zbojníci, pochovaní sú v Nitrianskej bazilike
• po smrti sa spájali ich skutky so zázrakmi
• jednoduchý hovorový štýl

Legendy o sv. Štefanovi:

• 3 legendy
• motív boja s Maďarmi, snaha o presadenie kresťanstva v Maďarsku
• náb. literatúra písaná slovakizovanou češtinou:
• náb. piesne – Vitaj, milý Spasiteľu
• modlitby – Spišské modlitby

2. Svetská literatúra

• 2.1. šľachtická
  • po latinsky písané kroniky
  • záznam udalostí v historickej postupnosti, prozaický žáner
  • detailný rozprávací postup
  • Anonymova kronika
  • Kronika Šimona z Kézy
• 2.2 mestská
  • mestské záznamy, mestské knihy (Žilinská kniha)
  • čeština, v 14.st. ovplyvnená sl. nárečím ⇒ slovakizovaná čeština
• svetské piesne: Hospodine, pomiluj ny