Úvahový a výkladový postup
Funkcia útvarov tohto postupu – vysvetliť vzťahy: príčinné (kauzálne) vývinové (genetické) funkčné Žánre výklad didaktický výklad prednáška referát odborný článok diplomová práca dizertačná práca SOČ úvaha esej Kompozícia výkladového textu úvod zavedenie pojmov motivácia k učeniu sa poukázanie na aplikáciu zaradenie do systému jadro vysvetľovanie vzťahov záver zhrnutie aplikácia precvičenie Štylizácia výkladového textu logické myslenie – príčinné myslenie, […]
Funkcia útvarov tohto postupu – vysvetliť vzťahy:
- príčinné (kauzálne)
- vývinové (genetické)
- funkčné
Žánre
- výklad
- didaktický výklad
- prednáška
- referát
- odborný článok
- diplomová práca
- dizertačná práca
- SOČ
- úvaha
- esej
Kompozícia výkladového textu
- úvod
- zavedenie pojmov
- motivácia k učeniu sa
- poukázanie na aplikáciu
- zaradenie do systému
- jadro
- vysvetľovanie vzťahov
- záver
- zhrnutie
- aplikácia
- precvičenie
Štylizácia výkladového textu
- logické myslenie – príčinné myslenie, schopnosť odhaľovať, analyzovať, odôvodňovať príčinnú súvislosť javu
- argumentácia – forma prejavu, ktorou sa usilujeme získať súhlas pre svoj názor na základe dôkazov
- presviedčanie – forma prejavu, ktorá uvádza argumenty ako motívy pre navrhované konanie
- demagógia – prehnané úsilie o presviedčanie
Postupy logického myslenia
- indukcia – vyvodzovanie záveru z konkrétnych príkladov
- dedukcia – odvodzovanie zo zovšeobecnenia
- argumentácia
- analýza – rozbor, rozklad
- syntéza – zhrnutie
- analógia – pripodobňovanie
- komparácia – porovnanie
- konkretizácia – znázornenie
- exemplifikácia – doloženie na príkladoch
- aplikácia – použitie, prenesenie poznatkov
- generalizácia – zovšeobecnenie
Štruktúra SOČ
- obal
- záhlavie – názov a sídlo školy
- stred – názov práce, číslo odboru, názov odboru
- dole – meno a priezvisko, školský rok
- titulná strana – v záhlaví názov, sídlo školy; názov práce, meno autora, mená konzultantov, rok a miesto
- obsah
- úvod – cieľ, dôvod práce, poďakovanie konzultantom, problémy so SOČ
- klauzula, že práca bola vypracovaná samostatne
- metodika práce – opis postupov práce
- vlastná práca
- **teoretická – teoretické východiská
- praktická – výskum, vlastné závery
- diskusia – konfrontácia výsledku výskumu s literatúrou
- záver – zhrnutie obsahu práce, splnenie cieľov, perspektíva využitia práce, prínos
- bibliografia – zoznam použitej literatúry
- anotácie – zoznam citovanej literatúry
- register – zoznam slov a čísla strán, kde sa vyskytujú
- prílohy – obrázky, mapy, grafy – číslované
- resumé – obsah, často v cudzom jazyku
Porovnanie úvahy a výkladu
- úvaha
- prevažuje hodnotenie (aj kritika) a presviedčanie, subjektívnosť
- všeobecná argumentácia a voľná citácia, parafráza, zaokrúhlené údaje
- voľnejšia kompozícia a štylizácia, obraznosť, expresívnosť vyjadrovania (rečnícke otázky, prirovnania)
- výklad
- prevažuje analýza, vyvodzovanie, objektívnosť
- vedecká argumentácia a citácia alebo parafráza, presné údaje
- tesnejšia nadväznosť viet, presné terminologické vyjadrovanie
Žáner úvahy v publicistickom, náučnom a umeleckom štýle (esej)
- z francúzskeho „essai“ (skúška, pokus)
- prvýkrát použil M. De Montaigne, ktorý tak nazval svoje diela, kde sa snažil pútavým, nekonvenčným štýlom písať odborné témy
- slohový žáner, v ktorom sa na vysokej štylistickej úrovni (duchaplno, nekonvenčne, pôsobivo) rozvíja odborná téma (spoločenskovedné aj prírodovedné)
- spojenie odbornosti s pôsobivým štýlom a estetickosťou
- subjektívnosť, emotívnosť, osobné hodnotenie
- autor sa zrieka systematickej analýzy, zovšeobecňovanie
- výsek z problematiky
- kompozícia – netypická, úvod in medias res, jadro členené, zaujímavý neočakávaný záver – aby sa čitateľ zamyslel
- citáty a vlastné myšlienky, voľná citácia
- veľmi náročné vety, zložené súvetia, veľa interpunkcie, podraďovacie súvetia
- jazykové vyjadrenie – obrazy, zastarané slová, terminológia, cudzie slová, rečnícke otázky, zvolanie, oslovenie, výzva
- prvky z publicistického štýlu
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.