Syntax

syntax – jazykovedná disciplína, ktorá skúma syntaktickú výstavbu textu skúma text (základná jednotka syntaxe), potom vety text – súvislý celok, ktorý tvoria vety, medzi vetami je významová, jazyková a mimojazyková nadväznosť (konexia) Členenie viet podľa obsahu (modálnosti) oznamovacie opytovacie zisťovacie – odpoveď áno/nie, melódia stúpa (Prídeš?) doplňovacie – odpoveď áno/nie, začína sa opytovacím zámenom, melódia klesá (Kde si?) rozkazovacie zvolacie Členenie […]

  • syntax – jazykovedná disciplína, ktorá skúma syntaktickú výstavbu textu
  • skúma text (základná jednotka syntaxe), potom vety
  • text – súvislý celok, ktorý tvoria vety, medzi vetami je významová, jazyková a mimojazyková nadväznosť (konexia)

Členenie viet podľa obsahu (modálnosti)

  • oznamovacie
  • opytovacie
  • zisťovacie – odpoveď áno/nie, melódia stúpa (Prídeš?)
  • doplňovacie – odpoveď áno/nie, začína sa opytovacím zámenom, melódia klesá (Kde si?)
  • rozkazovacie
  • zvolacie

Členenie viet podľa zloženia

  • jednoduché vety
  • súvetia
  • jednoduché
  • priraďovacie
  • podraďovacie
  • zložené (tri a viac viet)

Členenie viet podľa členitosti

  • jednočlenné vety – obsahujú len vetný základ
  • dvojčlenné vety – obsahujú podmet a prísudok
  • úplné – podmet je vyjadrený
  • neúplné – podmet nie je vyjadrený

Polovetné konštrukcie

  • prechodné útvary medzi vetou a súvetím
  • jeden skrytý (nevyjadrený) prisudzovací sklad
  • neurčité slovesné tvary – prechodník, príčastie, neurčitok
  • plnia funkciu vetného člena – doplnku, prívlastku, príslovkového určenia
  • v jeden z viet v súvetí nahradíme sloveso v určitom tvare slovesom v neurčitom tvare
  • ich použitím dochádza ku zhusteniu (kondenzácii) textu

Príklady:

  • Chodil po izbe a pospevoval si. Chodiac po izbe si pospevoval.
  • Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci ovládajúci pravopis sa neboja diktátov.
  • Išli sme na ples, aby sme sa zabávali. Išli sme na ples zabaviť sa.

Modifikácia vetnej stavby

nedokončená výpoveď (apoziopéza)

  • veta je nedokončená z objektívnych príčin (niekto prerušil výpoveď, napríklad skočil do vety) alebo subjektívnych príčin (z emocionálnych alebo iných dôvodov postava naschvál nedopovedala), označuje sa …

vytýčený vetný člen

  • vetný člen, ktorý je vyčlenený na začiatok vety, oddelený čiarkou a v ďalšej časti vety je nahradený zámenom.
  • Príklad: Jahody si vždy dám rada. Jahody, tie si dám vždy rada.

osamostatnený vetný člen

  • vetný člen je vyčlenený za pôvodnú vetu
  • Príklad: Nemilo ma prekvapil. Prekvapil ma. Nemilo.

pripojený vetný člen

  • vložený výraz do vety, ktorá už bola ukončená; neočakávané vloženie
  • Príklad: Chodím rada do kina, ale len na komédie.

výpustka (elipsa)

  • vynechanie časti vety
  • situačná – vynechaná časť je zrejmá zo situácie (často ústny prejav)
    • Mne, prosím, kofolu. (Mne, prosím, dajte kofolu.)
    • Dobrý. (Dobrý deň.)
  • kontextová – vynechaná časť je známa z kontextu (často písomný prejav)
    • V školskej jedálni pripravujú kuchárky tri druhy jedál. Z nich si môže každý vybrať.
  • lexikalizovaná – frázy, ktoré v tejto podobe ustrnuli
    • Aká práca, taká pláca.

Vsuvka (parentéza)

  • postoj hovoriaceho k obsahu vety (oddelené čiarkami alebo zátvorkami)
    • Príklad: Ty si, ako vidím, pevne rozhodnutý.

Členenie textu

horizontálne

  • vonkajšie členenie textu na základe témy a významu
  • próza – odsek, kapitola, diel
  • odsek – graficky vymedzená tematicky a obsahovo uzavretá jednotka textu (má svoju formu a obsah), koniec predchádzajúceho a začiatok nasledujúceho odseku musia na seba nadväzovať
  • kapitola – vyššia jednotka, sémanticky uzavretá, kapitoly pomenované alebo číslované
  • poézia – strofa, spev
  • dráma – výstup, dejstvo

vertikálne

  • veľkosť, typ, farba písma, titulky, medzititulky, grafická úprava (ilustrácie alebo len čistý text), číslovanie textu, naznačovanie odseku

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.