Svetová moderna a avantgarda

AVANTGARDA je slovo francúzskeho pôvodu znamenajúce ‚predvoj‘. Tento pojem označuje súbor umeleckých smerov, ktoré mali spoločný postoj k životu. Je to skupina, ktorá je proti tradičným umeleckým smerom; je moderná, netradičná až provokatívna. Ďalším jej znakom je kolektivizmus – úsilie o združovanie do rôznych spolkov a klubov.

Prehľad smerov:

kubizmus

• umelecký smer najmä vo výtvarnom umení, ktorý skutočnosť zobrazoval pomocou základných geometrických útvarov
• v literatúre sa vyznačoval zvláštnou formálnou úpravou diela (ako napr. Kaligramy G. Apollinairea)
• používaným prostriedkom – asociatívna metóda (t.j. voľná asociácia predstáv, spájanie obrazov bez logickej nadväznosti)

futurizmus

• odmietal všetko tradičné, oslavoval techniku a modernú civilizáciu
• básnici spájali slová bez ohľadu na syntaktické pravidlá, či kontext, využívali zvukomaľbu (napr. zvuky strojov)

kubofuturizmus

• prvky kubizmu, ale aj futurizmu
• konštruktivizmus- najmä architektonický smer (dôraz na štruktúru diela)
• v literatúre: racionálne, úsporné vyjadrovanie (zdôrazňoval význam diela)

dadaizmus

• myšlienky sformuloval básnik Tristan Tzara
• hlásal nezlučiteľnosť umenia s logikou
• spájanie slov bez vetnej skladby (bez zmyslu)
• v centre pozornosti – bezstarostnosť detstva (dada = ‚koníček‘ – Fr.)

expresionizmus

• zobrazuje realitu veľmi emotívne (expressus = ‚výrazný‘ – Lat.)
• vnútorné zážitky jednotlivca, silné kontrasty, dynamickosť
• zveličuje negatívne javy, svet v karikatúrnej podobe
• vitalizmus – oslavuje život, ľudskú existenciu, lásku, krásu,…
• nepoužíva zložité tvary, verše sú uvoľnené a melodické

poetizmus

V poetizme je zdrojom inšpirácie predstavivosť umelca, ktorý má aktívny vzťah k životu. Zobrazuje ho pomocou svojich emócií a fantázie. Podľa tohto smeru má poézia prinášať radosť a krásu. Hlavnými vyjadrovacími prostriedkami sú metafora a obraz. Najvýznamnejším predstaviteľom poetizmu je český autor V. Nezval. Zo slovenských autorov sú to J. Smrek, J. Novomeský a J. Kostra.

surrealizmus

Surrealizmus – z francúzskeho surrealité = ‚nadreálno‘ – sa opiera o Freudovskú psychoanalýzu a zobrazuje namiesto bežnej reality ľudské podvedomie. Surrealistická literatúra pôsobí na čitateľa vizuálnymi prostriedkami, využívajúc metafory. Za zakladateľov surrealizmu sa považujú A. Breton a P. Soupault zbierkou ‚Magnetické polia‘. Ďalšími významnými predstaviteľmi sú P. Eluard a L. Aragon.

• Guillaume Apollinaire bol francúzsky básnik a dramatik. Je autorom názvu umeleckého smeru ‚surrealizmus‘. Považuje sa za zakladateľa modernej francúzskej poézie za zakladateľa kubofuturizmu.
• Alkoholy je zbierka 42 básní na rôzne témy. Nájdeme v nej prvky kubizmu aj futurizmu. Nie je veršovo ani stroficky členená, teda vyžíva voľný verš. Je písaná bez interpunkcie a nemá pravidelnú rýmovú schému, využíva však asonanciu, teda podobnosť slabík na konci veršov. Obsahuje báseň Pásmo, podľa ktorej bola pomenovaná aj nová forma básne – pásmo. Vyjadruje sa k viacerým témam (prítomnosť, moderný svet, náboženstvo), striedajú sa v nej lyrické a epické pasáže a rôzne slohové postupy. V básni Pásmo je uplatnená aj tzv. asociatívna metóda – básnik voľne spája myšlienky, ako mu postupne napadajú, čím vytvára mnohovýznamovú bá­seň.
• Kaligramy je názov zbierky, ktorú Apollinaire napísal počas vojny. Zbierka je ovplyvnená kubizmom a vytvorená pomocou tlačiarenskej techniky tak, aby slovo bolo vyjadrené aj obrazom.
• Tiréziove prsníky – programové dielo divadelnej avantgardy. Protestuje proti meštiackemu spôsobu života. V tomto diele sa prvýkrát vyskytuje slovo surrealizmus.
• Pojem MODERNA je súhrnným označením umeleckých smerov z prelomu 19. a 20. storočia. Modernistické smery sa zaoberajú skúmaním jednotlivca, ktorý je v konflikte so spoločnosťou, jeho vnútrom, podvedomím a snami. Je založená na paradoxe: rýchly hospodársky rozvoj (vedy, techniky, ekonomiky) a prospech proti strate ľudskosti a morálky.

Hlavný znak: autorský subjekt je v centre pozornosti

Znaky

spontánnosť, bezprostrednosť

zdôraznenie zmyslového vnímania (nie rozumu)

sugestívnosť, asociácie, zvukomaľba

Prehľad smerov:

parnasizmus

• na prvom mieste bola umelecká funkcia, až potom spoločenská
• „Umenie pre umenie!“
  • „Súčasný Parnas“ (zborník) = dokonalosť
  • Francúzska poézia, P.O. Hviezdoslav

prekliaty básnici

• skupina básnikov vo Francúzskej literatúre
  • využívali symboly
  • cítili sa, že sú mimo spoločnosti

dekadencia

• kedysi to bolo hanlivé označenie pre odklonenú poéziu
  • teraz to už nie je hanlivé, ale označenie pre tvorbu básnikov
  • DEKADEUS (fr.) = úpadok

impresionizmus

• smer vo výtvarnom umení – preniesol sa do literatúry
  • impresia= dojem, zmyslový zážitok
  • chce zachytiť prchavé dojmy do básne

symbolizmus

Symbolizmus vznikol ako reakcia na naturalizmus. Jeho základným prostriedkom je symbol, ktorého používanie spôsobuje viacvýznamovosť básnikovej výpovede. Symbolisti nikdy skutočnosť nepopisovali priamo, ale prostredníctvom metafor a personifikácií. Symbolizmus priniesol nový jav v prozódii – voľný verš, ktorý nepracuje so základnými prozodickými prvkami, ako sú prízvuk, či dĺžka samohlások, môže však využívať tempo, alebo intonáciu. Voľný verš často pracuje aj so syntaxou a vynecháva interpunkciu. Využíva sa ďalej hra s asociáciami, hudobnosť verša, zvukomaľba. V dielach vystupuje väčšinou osamelý, nepochopený hrdina. Za motívy sa považuje „niečo“ mimo reality ako napr. minulosť, sen, fantázia, mystika, atď. Za zakladateľov symbolizmu sa považujú Ch. Baudelaire svojou zbierkou ‚Kvety zla‘ a J. A. Rimbaud zbierkou ‚Iluminácie‘. U nás k symbolistom patria I. Krasko a E. B. Lukáč.