Staroveká literatúra (Epika)

(3.tisicročie B.C. až 5.storočie A.C.) Orientálna literatúra Sumerská a Akkadská: Literatúra starovekej Mezopotámie písaná klinovým písmom Epos o Gilgamešovi: Gilgameš bol z dvoch tretín boh – po matke, bohyni Ninsun a len z jednej tretiny človek – po otcovi, kráľovi Lugalbandovi. Napriek tomu, že mal aj božské korene, bol smrteľný, ale bol oveľa mocnejší ako obyčajní ľudia a v mýte je vykresľovaný […]

(3.tisicročie B.C. až 5.storočie A.C.)

Orientálna literatúra

Sumerská a Akkadská: Literatúra starovekej Mezopotámie písaná klinovým písmom

Epos o Gilgamešovi: Gilgameš bol z dvoch tretín boh – po matke, bohyni Ninsun a len z jednej tretiny človek – po otcovi, kráľovi Lugalbandovi. Napriek tomu, že mal aj božské korene, bol smrteľný, ale bol oveľa mocnejší ako obyčajní ľudia a v mýte je vykresľovaný ako despota, ktorý síce vystaval nádherné stavby, ale nadmerne zaťažoval obyvateľov Uruku. Bol vládcom v Uruku a mesto dal obohnať vysokou hradbou. Panoval tvrdo, preto ľud volal k bohom, aby stvorili bytosť, ktorá by sa mu vyrovnala. Tá by ho skrotila a ľud Uruku by si vydýchol.

Bohyňa Aruru vypočula ich prosby a stvorila Enkidua, divocha, ktorý žil v stepi a škodil lovcom. Tí vymysleli lesť. Priviedli z Uruku chrámovú prostitútku (akkad. náditú, gr. hierodule) a ona z Enkidua spravila ľudskú bytosť a odviedla ho do mesta. Tam Enkidu vyzval Gilgameša na súboj, ktorý sa skončil ich spriatelením, pretože obaja uznali kvality súpera. Spoločne sa vybrali do ďalekého cédrového lesa zabiť obludu Chuvavu, príčinu všetkého zla na svete. S pomocou bohov sa im ju podarilo premôcť. Po tomto hrdinskom čine samotná bohyňa Ištar zatúžila stať sa Gilgamešovou manželkou, ale keďže bola prelietavá, Gilgameš ju odmietol. Ohrdnutá Ištar z pomsty pustila na zem strašného nebeského býka, ktorý rozdupal všetko čo mu stálo v ceste. Gilgameš s Enkidu ho však skolili.

Po tomto čine znel výrok bohov: Enkidu musí zomrieť. Enkidu je prekliaty Ištarou, ochorie. Po niekoľkých dňoch choroby zomrel a odišiel do temného podsvetia. Gilgameš veľmi smútil a rozhodol sa, že on sa smrti vyhne a získa pre seba večný život. Rozhodol sa vyhľadať Utanapištima, jediného človeka, ktorý prežil potopu sveta.

Tu sa začína jeho cesta za nesmrteľnosťou. Gilgameš počas svojej púte prechádza rozličnými skúškami iniciačného rázu.

Na tejto dlhej ceste na koniec sveta stretáva ľudí-škorpiónov, strážcov hory Mašu, krčmárku Siduri, ktorá podáva nápoje bohom a napokon Uršanabiho, prievozníka cez more smrti. Bohovia sa rozhodnú udeliť mu za jeho hrdinské činy nesmrteľnosť, ak prejde ešte jednou skúškou, ktorá je však tentokrát duševného rázu. Gilgameš nemôže šesť dní a sedem nocí zaspať. Gilgameša veľmi ľahko premáha spánok a tak o svoju možnosť stať sa nesmrteľným prichádza. Dostane ešte jednu možnosť – napokon nájde Utanapištiho v krajine Dilmune. Ten mu vyrozprával príbeh o potope a prezradil, že existuje rastlina, ktorá v starobe vracia mladosť.

Gilgameš rastlinu nájde a vracia sa s ňou domov. Neďaleko Uruku sa chce napiť vody zo studne, položí rastlinu na zem a kým pije, priplazí sa had a rastlinu zožerie. Tak Gilgameš definitívne prichádza o nesmrteľnosť.

Bohovia mu však radia, aby nezúfal, aby radšej namiesto hľadania nesmrteľnosti vychutnával život pozemský. Toto konštatovanie, že človek nemôže nájsť večný život, ale svojím dielom a hrdinstvom si môže zabezpečiť večnú slávu a žiť v pamäti ľudí, tvorí záver eposu.

Hebrejská literatúra

Biblia

Starý zákon

svätá kniha židov
prevzali ho kresťania
vznikol v období pred Kristom
Má 46 kníh
- Historické: 5 kníh Mojžišových, Rúth…
- Poučné a básnické: Jób, kniha prísloví, žalmy…
- Prorocké: Jeremiáš, Izaiáš…

Nový zákon

kresťanská zbierka
Vznik v druhej polovici 1.storočia
Má 27 kníh
- Historické: 4evanieliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján), Skutky apoštolov
- Poučné: listy sv.Pavla, Jakuba, Petra, Jána…
- Prorocké: spis zjavenia sv.Jána- Apokalipsa