Slovenská medzivojnová dráma

so vznikom ČSR sa začína rozvíjať aj dráma. Neexistovali inštitúcie, ani kultúrne centrá, ktoré by pomohli rozvíjať drámu. Zaznamenala vzostup, hoci nie taký dynamický ako poézia a próza Divadlá: v roku 1919 – Slovenské národné divadlo v Bratislave – zrod profesionálneho divadelníctva. v roku 1924 – Východoslovenského národného divadla v Košiciach. V roku 1929 zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. koncom 30. rokov – Slovenské ľudové divadlo v Nitre Slovenské […]

  • so vznikom ČSR sa začína rozvíjať aj dráma. Neexistovali inštitúcie, ani kultúrne centrá, ktoré by pomohli rozvíjať drámu. Zaznamenala vzostup, hoci nie taký dynamický ako poézia a próza

Divadlá:

  • v roku 1919 – Slovenské národné divadlo v Bratislave – zrod profesionálneho divadelníctva.
  • v roku 1924 – Východoslovenského národného divadla v Košiciach. V roku 1929 zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam.
  • koncom 30. rokov – Slovenské ľudové divadlo v Nitre
  • Slovenské divadlo v Prešove
  • Komorné divadlo v Martine – počas 2.sv.vojny sa premenovalo na Pojazdné frontové divadlo.

Ján Borodáč – zakladateľ realistického profesionálneho divadla. Štefan Krčméry – zakladateľ ochotníckych divadiel- ústredie ochotníckych divadiel v Martine Na Slovensku nebolo ani veľa režisérov a hercov a ani kultivované publikum. Aj publikum sa vyvíjalo s rozvojom divadla

Prvými priekopníkmi divadla boli:

  • J. Borodáč – dramaturg, režisér, herec, umelecký vedúci slovenskej činohry(1932–33) zakladateľ tradície profesionálneho divadla.
  • J.Jamnický – blízky spolupracovník J.B., divadelný režisér, ktorý sa zaslúžil o začatie hrania slovenských hier.
  • Významnými osobnosťami boli taktiež Viliam Záborský, Hana Meličková, Fero Zvarik, Andrej Bagar, Mikuláš Huba, Jozef Kroner.

Ivan Stodola

  • písal satirické komédie, ale aj historické drámy a tragédie
  • svojou tvorbou nadväzuje na divadelné tradície J.G.Tajovského pričom využíva skúsenosti z ochotníckych divadla v Liptovskom Mikuláši. Bol ochrancom jednoduchého prostého človeka.
1) Divadelné hry s historickou tematikou

– Kráľ Svätopluk – tradície Veľkej Moravy
– Marína Havranová – revolúcia 1848–1849(obdobie revolúcie)

2) Spoločenské divadelné hry

– Jožko Púčik a jeho kariéra – vrchol komedionálnej tvorby
– hlavnou .postavou je skromný, čestný úradník spolku Humanitas, ktorý je obvinený z krádeže peňazí. Počas vyšetrovania spolok podporuje rodinu JP. Sestra dostane prácu – Trafiku, jej deti idú do Tatier a policajt dostane definitívu lebo rýchlo vyšetril krádež. Keď zistia že JP je nevinný, všetci sú sklamaní a strácajú o JP záujem.
– Čaj u pána senátora – satira, autor sa vysmieva malomeštiackej túžbe po politickej moci na pozadí volieb.

3) Tragédie

– Bačova žena – tragédia s prvkami expresionizmu
– Ondrej Muranica – Evin muž, má s ňou syna, pôvodne bača na salaši, odchádza do Ameriky, kde pracuje v bani. Pri pracovnom úraze príde o pamäť – vyhlásia ho za mŕtveho. Eva zatiaľ príjme pomoc bača Miša. Neskôr sa zoberú a majú spolu syna. Ondrejovi sa po čase vráti pamäť a bohatý sa vracia na Slovensko. Kúpi kaštieľ, salaš a pokúsi sa kúpiť aj Evu a svojho syna. Eva sa musí rozhodnúť či sa vráti k Ondrejovi alebo či ostane s Mišom. Keďže Eva nechce rozdeliť svoju lásku medzi svojich synov volí samovraždu.

  • Hlavná myšlienka – odhalenie sociálnych pomerov doby:
  • odchod Ondreja do USA
  • Eva sa ťažko prebíja životom bez muža s dieťaťom

V celej tragédii sú nastolené tieto konflikty:

  • nesúhlas Ondrejovej matky s 2. výdajom Evy
  • nesprávne udanie smrti Ondreja
  • návrat Ondreja na Slovensko a nutnosť Evy rozhodnúť sa medzi Ondrejom a Mišom

Evina láska k deťom je rovnaká a obetuje sa smrťou.

  • je zdôraznená láska materinská a obetavá. Autor vo svojich dielach odhaľuje zlo, kritizuje ho ale netrestá.

Július Barč

  • Ivan – nadväzuje na európske prúdy expresionizmu, nadrealizmu a lyrizovanej prózy. Využíva aj prvky absurdity. Písal prózu aj drámu, celkovo12 divadelných hier z toho 9 uvedených na scénu. Jeho postavy sú vnútorne bohaté a zameriava sa na ich myšlienky. Často sa nachádzajú v hraničných situáciách – existencionalizmus.
Tvorba
  • Diktátor – hra podobná Čapkovej hre Biela nemoc.
  • Mastný hrniec – jediná komédia, autor v nej zosmiešňuje karierizmus, úplatkárstvo, malomeštiactvo, pretvárku, komickosť vzniká pri zámene mena s ministrom. Nepravému ministrovi sa ľudia podlizujú, chcú ťažiť zo známosti. Humorná situácia nastáva keď sa zistí omyl.
  • ** Neznámy** – hra, biblický námet, zvestovateľom je neznámy. Jeho príchod vyvoláva paniku v celej spoločnosti.
  • Dvaja– hra, medziľudské vzťahy 2 klaunov, ich iróniu života na scéne sa večne smejú a v súkromí sú nešťastní(smutní).
  • Matka – tragédia, dej rozvíjajú tri postavy Matka, Jano a Paľo. Matka ťažko znáša nevraživosť medzi bratmi, cíti tragédiu v rodine, ktorú vyrieši sebaobetovaním ako krajné riešenie konfliktu. V tme nastaví telo namiesto Paľa, ktorého chcel Jano zabiť…
    • Matka bez detí je ako suchý strom, ktorý ani plodov nemá.
    • Starší Jano – celý otec, rád si vypije, je hašterivý, výbušný, drsno sa správa k bratovi a k matke.
    • Mladší Paľo je ako matka – poslušne znáša utrpenie, nebúri sa je ochotný sa obetovať.
  • Kompozícia:
    • konanie postáv je vybičované do krajných situácií
    • dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy
    • text je veľmi dramatický – zvolania, nedokončené vety
    • často sa objavuje otázka života a smrti

Peter Zvon

  • predstavuje netradičnú dramatickú formu
  • Tanec nad plačom – veršovaná hra s prológom a epilógom. Autor tu zachytáva prostredie vojnovej SR. Oživil historické postavy, ktoré vystúpili z plátna aby vyslovili svoj názor na morálku súčastnej doby. Kritika totalitnej spoločnosti – fašizmu.

Vladimír Hurban Vladimirov

  • písal prózu a drámu
  • okrem besedníc, poviedok a humoresiek sa pokúsil aj o dramatickú tvorbu.
  • Dráma Záveje – veľmi expresívna, psychologická hra. Rieši sa konflikt majetok vs. láska.
  • zobrazil prírodné, spoločenské a sociálne protiklady
  • vyskytuje sa tu množstvo monológov.
  • Hra Ľudovít Štúr – vzťah Štúra k Márii Pospíšilovej.

Ferko Urbánek

Napísal až 50 hier prevažne komédie. Zobrazoval dedinské prostredie – ľudová dráma. Jeho hry sa hrali najmä v ochotníckych divadlách. Spočiatku si získal obecenstvo spoločenskými komédiami, v ktorých s humorom zachytil príbehy zo života vyšších kruhov

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.