Slovenská literárna moderna

• (1900–1918)
• V literatúrach nastáva začiatkom 20.st. rýchlejšie striedanie prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote – maďarizácia, vojna, vznik republiky, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus. Preto začína vznikať slovenská literárna moderna ako prejav protirečenia spoločnosti. Taktiež vzniká pojem „umenie pre umenie“.

Charakteristické znaky:

• v SLM sa presadil symbolizmus a prvky impresionizmu
• Inšpiráciu čerpala z romantizmu a realizmu
• Téma, forma hrdina a básnické výrazy sa menia

Téma

• vnútorný svet lyrického hrdinu, do ktorého sa štylizuje básnik a len cez to sa dostávajú do tvorby aj iné témy, odlúčenosť od rodného kraja, pesimizmus, melanchólia, samota, odcudzenie, smútok za domovom

Hrdina

• nesúhlas, samota, boj, zvláštnosť sú charakteristické črty hrdinu a okrem toho sa dostáva do konfliktu s okolitým svetom a uteká od neho

Forma

• experimenty – vznikajú básne v próze; voľný verš

Básnické výrazy

• mnohovýznamovosť, hudobnosť, zvýraznené vnemy a asociácie; ak sa nepoužil voľný verš tak SYLABOTONICKÝ, čo znamená, že sa pravidelne strieda prízvuk a počet slabík (tonický-prízvučný)
• Na prvom mieste už nie je sociálna, ale umelecká funkcia
• Neprevláda národná tematika, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky

Porovnanie:

Spoločné znaky: Lyrický hrdina…

• Túži po šťastnej láske a nenachádza ju
• Sa cíti osamotený v cudzom alebo materiálnom svete
• Je nešťastný, lebo nemôže naplniť svoje ambície
• Je deprimovaný všednosťou pomerov
• Citlivo spomína na detstvo, túži po pokoji
• Počasie v ňom vyvoláva spomienky
• Všíma si sociálnu nerovnosť ľudí

Rozdielne znaky:

• Cíti smútok a beznádej z postavenia slovenského národa: Hoci svetový symbolisti nad pojmami národ, jazyk neuvažujú, naši autori nadväzujú na tradičnú tému.
• Chce sa zapojiť do práce pre národ: V svetovej moderne sa stretávame s tulákmi a bohémmi. U nás tulák symbolizuje človeka, ktorý sa po rokoch vracia z výčitkami, že opustil rodnú krajinu (Otcova roľa)
• Používanie biblizmov a latinských slov

Predstavitelia:

• Ivan Krasko – Ivan Gal
• Janko Jesenský – František Votruba
• Vladimír Roy

Ivan Krasko

(1876–1958)

• Zakladateľ slovenskej lit. Moderny
• Vlastným menom Ing. Ján Botto. Písal pod pseudonymom Janko Cigáň, meno I.Krasko mu pridelil S.H.Vajanský
• Študoval v Rimavskej Sobote v Brašove. Bol prekladateľ rumunských básnikov. Vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe.
• Väčšinu svojho života prežil v Čechách a mimo Slovenska
• Zomrel v Bratislave
• Na kritiku Hviezdoslava, že píše pochmúrne, autor hovorí že píše z hĺbky srdca.

Tvorba:

1. Zbierka Nox et solitudo (Noc a samota)

• Lyrický hrdina splýva s básnikom
• Prežíva pesimizmus a sklamanie
• Prevládajúce motívy sú vyjadrené prostredníctvom prírody
• Symboly: dážď, hmla, noc, les, havran, topole, šero, tma, mesiac,

b. Solitudo

• Básnik prosí za úbohých a ponížených, cíti sa jedným z nich, je osudovo spätý s utrpením národa, ale je bezmocný voči zlu.
• Modlitba ako posledná nádej

b. Šesť hodín je

• Samota básnika, žije sám a pred sebou vidí iba kríž sa stene
• Kontrast s robotníkom, ktorý je šťastný čo len vyzdvihuje básnikove nešťastie

b. Vesper dominicae (Nedeľný večer)

• Autor má výčitky svedomia, že opustil matku a odišiel do Čiech a opisuje jej samotu
• Využíva prízvuk a daktylsko-trochejský verš

b. Jehovah

• Touto básňou reaguje na politickú pasivitu národa
• Jehovah je boh pomsty, básnik ho privoláva na svoj rod, aby ho potrestal, lebo je zbabelý, odmieta bojovať za slobodu a preto si ju nezaslúži

b. Topole

• Opisuje človeka osamelého smutného, keď rastie topoľ sám, ľahko sa zlomí, tak človek sám vzdialený od domova neodolá náporom života

b. Zmráka sa

• bolesť, nesplnené nádeje
• autor cíti, že sa blíži koniec
• symbol: havrany

2. Zbierka Verše

• Zaoberá sa spoločenskou situáciou
• Spracúva historické témy a tému lásky
• Venoval ju svojej snúbenici

b. Život

• Chce bojovať, odvaha popasovať sa so životom
• Združený rým

b. Otrok

• Autor si uvedomuje stav národa, čaká na revolúciu, bojí sa, ale verí, že príde
• Kritická spol. báseň

b. Otcova roľa

• Autor vyčíta všetkým, aj sám sebe, že opustili svoju rodnú krajinu
• Opisuje vtedajšie pomery na Slovensku
• Na záver kladie otázku: Budeme ešte bojovať? Bude revolúcia?

b. Baníci

• symbolizujú celý národ, sociálny a národný utlačovateľ pôsobí ako démon, ktorý chce podvodom získať do svojich osídiel každého.
• Sľubmi chce dosiahnuť zradu.
• Básnik sa k nim stavia kriticky, čaká na slobodu, verí že sa ľud vzbúri a zvíťazí.

b. Kritikovi

• Reaguje na Hviezdoslava, že používa aj prázdne slová

b. List slečne Ľ.G.

• Venovaná Ľudmile Groeblovej
• Vzdáva jej hold za vyslovenie sa k dielu Timravy

b. Ja

• Báseň v próze
• Autor myslí a uvedomuje si veľa vecí a nevie čo skôr
• Platia tu Sokratove slová „Viem, že nič neviem“

b. Noc

• Veľmi podobná básni Ja
• Prekliatie človeka, že musí myslieť, ale nemá istotu

Znaky symbolizmu

• topoľ – symbol pesimizmu, tragického životného pocitu
• noc – bezvýchodiskovosť
• otcova roľa – rodný kraj, domov
• otec – predok , predchodca
• ráno, slnko, svetlo, jas = zápas so životom