Žáner poviedky v slovenskom literárnom realizme

Poviedka je epický literárny žáner krátkeho a stredného rozsahu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy. Reálne opisuje život obyčajných ľudí. Kritizuje spoločenské pomery, zlé ľudské charaktery a správanie sa spoločnosti k biednym ľuďom. Väčšina poviedok končí pointou.

Prostredie

– dedina

Forma

– malý rozsah
– voľnejšia ako novela
– poskytuje miesto pre umelecké vyjadrovanie či opisy

Dej

– jednoduchý, nemá dlhé trvanie
– bez napätia alebo náhlych zvratov

Postavy

• malý počet, ale dobre vykreslené
  • vstupujú do deja vyformované a v priebehu diela nevyvíjajú
  • z ich minulosti vieme len málo (autor to nepovažuje za podstatné)

Problémy

– chudoba, choroby, maďarizácia, bieda obyčajných ľudí, chamtivosť a lakomosť, národný život a pozícia inteligencie v ňom

Autori

Martin Kukučín

(Matej Bencúr – občianske meno)

• učiteľ, lekár, študoval v Prahe – práca v spolku slovenských študentov Detvan
• nepísal veľmi kriticky, žil a pracoval na ostrove Brač (HR), neskôr odišiel do J. Ameriky
• patril k 1. vlne slovenského literárneho realizmu ( ako aj Vajanský, Hviezdoslav, Vansová, Maróthy – Šoltésová)

Tvorba

1. podľa prostredia

• slovenská
• bračská
• juhoamerická

2. podľa žánru

• črty
• novely
• romány a cestopisy
• Poviedky

1. dedinská tematika

• ľudový jazyk, kritika postáv, dedinské prostredie, zobrazenie psychiky postáv, viera v polepšenie ľudí, všetky druhy komiky, chudobný oproti bohatým, šťastný harmonický koniec
• diela :Rysavá jalovica (viď referát), Neprebudený (viď referát), Dies irae

Dies irae – (=dni hnevu)

• reálne fakty – cholerová epidémia
• úžerník sedliak Sýkora v kontraste so spravodlivým richtárom Zimom
• Sýkorov syn sa zaľúbi do Zimovej dcéry Evy, ale Sýkora to nechce dovoliť, lebo Zima je chudobný. Jurko Sýkora je vyhnaný z domu, nakazí sa cholerou a Zimovci ho prichýlia.. Juro chce, aby za nim prišiel otec (keďže je vážne chorý), ale jeho zaujímajú iba peniaze, ktoré mu práve ukradli, preto odmietne. Evka nakoniec vybaví, aby sa Sýkora prišiel so synom zmieriť. Jurov otec si uvedomí, že peniaze nie sú všetko a že má ešte syna. Jurko sa vylieči.
• Harmonický záver, odohráva sa na slovenskej dedine, chudoba vs bohatstvo(peniaze ovplyvňujú ľudí),

2. autobiografické, spomienkové

• z detstva
• diela:
  • Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Mladé letá (viď referát)

3. zemianska tematika

• dielo:

Keď Báčik z Chochoľova umrie

• Jozef Gregor Tajovský
• „tupiteľ národa“- kritik, zobrazoval chudobných s citom, kruto ich kritizuje, ak si za to mohli sami (pasivita, národná nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochota prijať kultúru a vzdelanie) ⇒ portrétovanie slovenského človeka
• učiteľ, úradník, pracoval v Detvane, člen ČS légií

Tvorba: poviedky:

Starootcovský cyklus

• spomienky z detstva na starého otca
• dedo – ľudový hrdina, má všetky pozitívne vlastnosti
• diela majú jednu dejovú líniu, malý počet postáv, morálne vlastnosti jednoduchého dedinčana, autobiografic­ký základ
• diela: Do kúpeľa, Do konca, Prvé hodinky, Do školy

Z dedinského prostredia

• kritický obraz nedostatkov na dedine – chudoba, nevzdelanosť, alkoholizmus, vysťahovalectvo
• autentický rozprávač (1.os. sg.)
• reálny základ príbehov
• postavy sú čestné, aktívne, pracovité, hrdé, morálne, chudobné, robia všetko preto, aby prežili
• dobová, hovorová reč
• od poviedky Mišo zobrazuje aj chudobných v meste
• 1 hrdina, 1 príbeh ⇒ monografická poviedka
• diela: Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, Maco mlieč (viď čit. denník)

Maco Mlieč – život chudobného sluhu a zneužívanie jeho pánom – nespravodlivosť života – Maco celý život trpí, i keď je dobrý a pracovitý človek

• Maco sa ako 17 ročný zamestná u bohatého gazdu. Po smrti oboch rodičov mu gazda navrhne, že ho bude živiť do konca života. Mlieč je s tým veľmi spokojný, pretože si myslí, že gazda s ním má veľké výdavky. O niekoľko rokov neskôr si Maco zlomí nohu a odvtedy už iba slabne. Myslí si, že je gazdovi niečo dlžný za to, že sa oňho staral a preto sa s ním chce vyrovnať. Zistí, že ešte on má dostať peniaze, ale on chce radšej dobré miesto pre hrob. Na druhý deň zomrie a gazda mu vystrojí krásny pohreb.

Božena Slančíková Timrava

• nemala vyššie vzdelanie, bola z dediny
• písala tvrdo a veľmi kriticky
• patrila k 2. vlne slovenského literárneho realizmu ( ako aj Tajovský, Čajak, Podjavorinská, Jesenský (próza), Krasko(próza))

Tvorba:

1. panské poviedky

• vzdelané, kritické a sebavedomé dedinčanky na úrovni riešia problém okolo sobáša ( rozpor, či sa majú vydať pre lásku alebo pre peniaze)
• diela: Veľké šťastie , Ťažké položenie

2. dedinské poviedky

• zobrazovanie života zaostalých dedinčanov, kritika pridržiavania sa starých hodnôt
• diela: Ťapákovci (viď čit. denník), Skon Paľa Ročku (viď referát)

Ťapákovci

• zobrazenie života zaostalých dedinčanov, kritika pridržiavania sa starých hodnôt
• Iľa v kontraste s Ťapákovcami
• Ťapákovci sú veľmi lenivý a zaostalý, čo chce Iľa zmeniť. To sa jej však nedarí, naopak všetci sa s ňou začnú hádať. Nakoniec prinúti svojho muža Paľa postaviť si dom tak, že od neho odíde. Jeho to zo začiatku netrápi, ale keď sa dozvie, že sa okolo nej poneviera nejaký nápadník, tak ten dom postaví.
• druhý motív je vnútorný boj Anče (zvanej tiež zmija). Anča sa narodila telesne postihnutá. Hoci je vo vnútri nežná a citlivá, jej osobná tragédia ju robí drsnou a nepríjemnou. Sama šťastie dosiahnuť nemôže a tak môže len trpieť pri pohľade na šťastie ľudí okolo seba.

3. poviedky s autobiografickými prvkami

• diela: Skúsenosť (viď referát), Všetko za národ (viď referát)

4. diela s vojnovou tematikou