Klasicizmus – svetová literatúra

Hlavné princípy klasicizmu, prehľad žánrov

• 17/18 storočie
• classicus(lat.)= dokonalý, vzorný
• návrat k antike- dokonalosť, krása
• zásady zhrnul Nicolas Boileaus ( Básnické umenie- estetický kanón- pravidlo- ako tvoriť):

racionalizmus

• René Descartes: myslím, teda som

súlad pravdy, krásy, dobra

objektívnosť

• bez vyjadrenia autorovho názoru(súviselo to s objednávaním si hier kráľovským dvorom)

presné dodržiavanie štýlu

vyšší štýl

– tragédia, epos, óda, elégia(žalospev)- inšpirácia: antická mytológia
– téma: historické diela s nadčasovou tematikou
– postavy: šľachtický pôvod

nižší štýl

– komédia, satira, bájka, epigram
– téma: bežný život, súčasné problémy
– postavy: obyčajný človek- mešťan, ľudové vrstvy

typizácia postáv

• postavy majú trvalý charakter, zovšeobecnenie vlastností ⇒ literárny typ (lakomec, svetuškár, …)
• žánre: tragédia, bájka, komédia

Charakteristika drámy a prehľad tvorby jej predstaviteľov

TRAGÉDIA

• hlavné znaky tragédie:
  1. jednoduchý dej (bez vedľajších postáv)
  2. malý počet postáv
  3. hl. zápletka, konflikt: osobné šťastie X spoloč.povinnosť, morálka
  4. jednota miesta, času, deja

Pierre Corneille

• dielo Cid – hl. postava Rodrigo Cid – španielsky námet, hrdina je šľachtic
• téma: rozpor- osobné šťastie( láska) X spoločenská povinnosť

KOMÉDIA

• hlavné znaky komédie:
  1. literárna typizácia
  2. situačná a charakterová komika
  3. hyperbolizácia- zveličenie
  4. dialógy- slovný pin-pong, gestá, oblečenie
  5. jazyková komika

Moliére

• diela Lakomec (Harpagon- skupáň, viď. čitateľský záznam- rozbor diela)
• Zdravý nemocný (typ hypochondra)
• Tartuffe (typ vypočítavého, pokryteckého a bezohľadného človeka)
• Misantrop (samotár, nenávidí ľudí)

BÁJKA

Jean de la Fontaine- dielo Bájky (12 zväzkov)

Ciele osvieteneckého hnutia v literatúre, predstavitelia

• osvietenectvo- myšlienkové hnutie v 18.storočí, Francúzso, Anglicko-dôraz na poznanie, vzdelanie, vedu, rozum
• forma vlády ( Rak.-Uhorsko: Mária Terézia, Jozef II.)
• cieľ- cez spoznanie, vedu chceli zreformovať ľudí

1. Charles-Luis de Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau (dielo Emil alebo O výchove- človek by sa mal vzdelávať, no nemala by sa potlačiť jeho prirodzenosť), Denis Diderot(Encyklo­pédia-
   1. snaha zhrnúť všetko poznanie z oblastí vedy, umenia, remesiel – teoretické aj praktické poznatky;
   2. vzdelanie ľudu

Voltair (Candidate alebo Optimizmus, Prostáčik; Voltairov štýl- ironický, kritický, satirický, sarkastický)

2. Daniel Defoe (Robinson Crusoe), Jonathan Swift (Guliverove cesty)