Slovenský romantizmus

• „Pravde žil som, krivdu bil som, národ verne svoj ľúbil som, to jediná moja vina a okrem nej žiadna iná.“- z básne Branko

ZNAKY SLOVENSKÉHO ROMANTIZMU

• odklon od antiky, návrat k slovenským žánrom
• ľudový hrdina (vidiecky pôvod)
• námety z minulosti na podporu národnej hrdosti
• kontrasty
• hlavne lyrika, balada, pieseň
• spojenie s prírodov
• sylabický verš

SAMO CHALÚPKA

• patrí medzi najstarších štúrovcov
• romantizmus vystriedal klasicizmus
• brat s Jánom Chalúpkom(známy dramatik)→Slovenský Moliér (klasiczmus)
• študoval teológiu a filozofiu
• aktívny národovec, zakladateľ „Spoločnosti československej“
• keď vypuklo povstanie v Poľsku šiel ako aktívny, zanietený obranca, bol dobrovoľný bojovník za národú slodobu Poliakov, bol zranený keď sa vyliečil pôsobil vo svojom rodisku Hornej Lehote ako kňaz
• prvé básne sú písané biblickou češtinou, čoskoro prechádza k slovenčine
• mal lit. nadanie, zaujimala ho história, archeológia, zbieral folklór a odrazí sa to aj na všetkej jeho lit.
• jeho básne vyšli pod názvom „Spevy“→lyrické básne, ktoré sú angažované za poltický program národného obrodenia, už tu cítiť jeho vieru v Slovensko, vyzíva slovákov aby boli aktívni za svoj národ „Bolo aj bude“-báseň
• dúfal, že sa nám slovákom podarí splniť všetky predsavzatia
• jeden zo štúrovcov, ktorý má vo svojej tvorbe zakomponovanú historickú lyriku a epiku
• upútala ho Jánošíkovská a Poturecká tématika, dávna minulosť slovákov

JÁNOŠÍKOVSKÁ TEMATIKA

Likavský väzeň (v zajatí)

• rým: abcb-prerývaný
• Jánošík je väzeň na zámku v Likave
• typická romantická odvaha, aj keď vie čo ho čaká neupadá do beznádeje a verí do poslednej chvíle, že sa dostane na slobodu a že sa mu ešte podarí zoskupiť jeho družinu v boji za slobodu národa
• znaky romatizmu v básni:
• kolektívny hrdina-Jánošík spolu s družnov
• monumentalizácia-vždy je zasadený dej ku konktétnemu miestu, typická črta romantizmu
• báseň je lokalizovaná do úskej súvislosti zo statickým úkazom hrad, rieka, bradlo, Hoľa a okolo monumentu sa odvýja osud postavy
• autor využíva symbol TATRY

Kráľohoľská

• monumentalizáca, povzbudenie národa
• opisuje Jánošíkovskú družinu ako sa rozrastá a aby sa aj slovania združli a rozrastali a počúvali svojich vodcov
• radšej zahynúť ako neprispieť k boju za národnú slobodu

Junák

• Jánošík a jeho chlapci bojujú proti mocipánom a ich presile
• skeptická skladba, všetkých pochytajú a autor verí v obnovu, znovuzrodenie Jánošíkovskej družine, ale ponovom-naráža na štúrovcov
• zacitované: „Boh dá veď ešte budú“

PROTITURECKÁ TEMATIKA

Boj pri Jelšave

• dáva vyhrať slovači nad turkami

Turčín Poničan

• prvá zbierka básní „spevy“
• lyrická (historcká)-veršovaná povesť
• pôvodne v r.1836 vyšla táto báseň v spevoch zo zlomkov zachovanej piesne
• Chalúpka počul na Ponikoch túto pieseň a dotvoril ju aj jeho literárnou fikciou
• dojímavá ľudová dráma ako sa po rokoch spozná matka so synom
• podaná veľmi prostou ľudovou formou, lebo sa chce čo najviac prispôsobiť pôvodnej povesti čo počul
• obsah:
• Poturčinec má svoju manželku a dieťa, potrebujú preň pestúnku, pestúnka ktorú si zoberú pôvodne ako otrokyňu, počas tureckých vpádov,sa im stará o syna, kolíše ho, spieva mu a zrazu spozná svojho syna-Poničana
• po čase jej ponúkajú miesto v ich dome ako matke Poničana a povie, že nechce lebo sa chce vrátiť späť do rodnej zeme Slovenska pretože by jej Slovensko chýbalo, uprednostnila rodný kraj pred bohatým životom so svojim synom
• alegória matky je alegóriou celého národa
• matkina láska k vlasti je nadosobná, jedna z najznámejších romantických básni
• na základe tohto je urobená aj opera

(Milo Urban- prvá opera: „Za vyšším mlynom“)

• znaky romantzmu v básni:
• idealizácia – láska k vlasti je natoľko silná, že zahatá všetko
• monumentalizáca-Pohronie→Poni­ky→usadlá obec
• národný motív-úplne zodpovedá štúrovskej idei -hrdinstvo nedali sme sa poraziť

sylabicko prozodický systém

Branko

• veršovaná povesť
• Branko-zbojník (čosi ako Jánošík), ale zvolenský hrdina

Mor ho

• hrdinská veršovaná epická skladba
• Chalúpka použil námet z čias rímskeho panstva o tomto sa dozvedel keď čítal Šafárika (zaoberal sa dejinami) Šafárikové dielo „Dejiny slovenskej reči a literatúri všetkých nárečí“
• dej Chalúpka lokalizuje k Dunaju pod pevný a vysoký hrad
• pod hradom obsadil územie hrdý cisár
• surmity-vojenské trúby
• hrieme-zazerá gáni
• obsah:
• na začiatku opis prostredia, opis slovenských junákov lebo cisár si zastal pod Devínom a slovania sa mu postavili, že ak prišiel s dobrým úmyslom privítajú ho s chlebom a solou, ale on povedal, že prišiel bojovať so slovami „Mor ho!“ začal boj
• bol to bezvýznamný boj a nikto nezostal živý→rímskych vojakov bolo v presile
• cisár na konci boja konšatuje, že sa hanbí za víťazstvo, neteší sa, zbytočnou smrťou padli odvážny mladý junáci
• hoci položiť život, ale hlavné je, že nezradím svoju vlasť-zmysel obrániť vlasť

znaky romantizmu v básni:

• idealizmus
• kolektívny hrdina-vojaci symbolizujú ľud, autor preniesol na nich všetky ideálne vlast.
• kontrasty: cisár (pyšný)↔junáci (pokorný, odvážny, nie sú zbabelí)
• príroda-zem kryje vrahov, vlastenecký oduševnený pátos
• dynamizmus, napätie
• monumentalizácia deja-presun z hora na dol, alebo naopak
• (Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
• ponad vysoké hory, ponad rovné polia; )
• idea: umrú a napriek tomu sú víťazi→paradox a kontrast zároveň
• Chalúpka odsudzoval pokusy o podmanenie si malých národov→ Človek človeku si je rovný a aj národ národu
• zmysel pre lyrickú skratku→v skrá­tenejšej forme, v symboloch vyjadrí autor hlavnú ideu (Tatry, orol) „Zletely orly z Tatry“