Stredoveká orientálna literatúra

Orientálne literatúry: sú súhrnom písomníctva najstarších ázijských a severoafrických civilizácií zbierka anonymných rozprávok „Tisíc a jedna noc“ arabský pôvod, indický pôvod, perský pôvod Sumerská lit. najstarší literárny žáner zaznamenaný klinovým písmom na kamenných tabuľiach, toto písmo vymysleli Sumeri → „Epos o Gilgamešovi“ Indická lit. → „Máhábnáváta“ „Rámajána“ Staroegyptská lit. → piesne, básne, hymny na oslavu faraónov […]

Orientálne literatúry: sú súhrnom písomníctva najstarších ázijských a severoafrických civilizácií

  • zbierka anonymných rozprávok „Tisíc a jedna noc“
  • arabský pôvod, indický pôvod, perský pôvod
  1. Sumerská lit.
  • najstarší literárny žáner zaznamenaný klinovým písmom na kamenných tabuľiach, toto písmo vymysleli Sumeri → „Epos o Gilgamešovi“
  1. Indická lit. → „Máhábnáváta“ „Rámajána“
  2. Staroegyptská lit. → piesne, básne, hymny na oslavu faraónov „Kniha mŕtvich“
  3. Hebrejská lit. (najmladšia orientálna lit.) → „Biblia“-Starý Zákon 46 kníh
    • Nový == Zákon 27 kníh ==
  • žáner „Epos o Gilgamešovi“ →hrdinský epos, považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry autor je neznámi
  • apel na ponaučenie

ZNAKY eposu:

  • najrozsiahlejší žáner, neskôr ho vystriedal román
  • má veľa epizód
  • v staroveku mal prísnu štruktúru
  • jeho časti:propozícia-stručné oboznámenie s dejom
  • invokácia-vzívanie múz a bokov
  • postavenie postáv
  • opis bohov, zásahy bohov, epizodickoť
  • záver -ponaučenie
  • cez eposi môžeme spoznať kultúru, profesie, mestečká kde žili v minulosti…
  • antický epos nemá ponaučenie, chce sa páčiť, zaujať, základ je na deji

EPOS O GILGAMEŠOVI

  • vládca Uruku-poloboh a poločlovek
  • rieši nesmrtelnosť človeka
  • vládol veľmi dlho, počas jeho vlády ho považovali za tyrana, bol tvrdý, nekompromisný, chcel vybudovať hradby, veľmi veľa ľudí prišlo o život pri ich budovaní
  • ľudia začali prosit bohov aby niečo spravili s Gilgamešem a bohovia poslali Enkida, ktorý vydobil práva pre uručanov, vzniklo veľmi pevné priateľstvo medzi Gilgamešom a Eukodom-spolu obraňovali mesto pred hrozbami
  • objavil sa obor Chuvava, ktorý ohrozuje uručanov a Enkida s Gilgamešom ochránili ľud
  • bohyňa Ištar sa zamilovala do Gilgameša, ale Gilgameš jej lásku neopätoval a tak poslala žeravého býka, ale spolu s Enkidom ho porazili a tak bohyňa Ištar poslala kliatbu na Enkida a zomrel
  • Gilgameš si uvedomí, že prišiel o blízkeho kamaráta a nevie sa s tým vyrovnať a tak sa rozhodne ísť hľadať nesmrteľnosť
  • Gilgameš sa začína obávať smrti aj keď je poloboh a poločlovek→vybere sa za kráľlom podsvetia Gutanapišťom, ktorému dali bohovia nesmrtelnosť a Gutanapišti prezradí Gilgamešovi tajomstvo o rastline, ktorá mu zabezpečí nesmrtelnosť.
  • vysilený nájde rastlinu po strastiplných cestách, zaspí a rastlinu mu ukradne had
  • tým, že ochránil Urug a postavil hradby si vpodstate svoju nesmrtelnosť zabezpečil svojimi činnmi
  • človek je nesmrtelný tým ako žije a koľko hodnôt, vecí ponechá na svete, svojimi činnmi a žije v srdciach iných ľudí

idea:hľadanie odpovede na otázku zmyslu života

  • ento epos ovplyvnil medzopotámiu, egypťanov
  • prebrali sa z neho prvky, pasáže, skrýva v sebe humanistické posolstvo
  • založený na metaforách, prirovnaniach, perzonifikáciách…

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.