Stredoveká orientálna literatúra

Orientálne literatúry: sú súhrnom písomníctva najstarších ázijských a severoafrických civilizácií zbierka anonymných rozprávok „Tisíc a jedna noc“ arabský pôvod, indický pôvod, perský pôvod Sumerská lit. najstarší literárny žáner zaznamenaný klinovým písmom na kamenných tabuľiach, toto písmo vymysleli Sumeri → „Epos o Gilgamešovi“ Indická lit. → „Máhábnáváta“ „Rámajána“ Staroegyptská lit. → piesne, básne, hymny na oslavu faraónov […]

Orientálne literatúry: sú súhrnom písomníctva najstarších ázijských a severoafrických civilizácií

zbierka anonymných rozprávok „Tisíc a jedna noc“
arabský pôvod, indický pôvod, perský pôvod

Sumerská lit.

najstarší literárny žáner zaznamenaný klinovým písmom na kamenných tabuľiach, toto písmo vymysleli Sumeri → „Epos o Gilgamešovi“

Indická lit. → „Máhábnáváta“ „Rámajána“
Staroegyptská lit. → piesne, básne, hymny na oslavu faraónov „Kniha mŕtvich“
Hebrejská lit. (najmladšia orientálna lit.) → „Biblia“-Starý Zákon 46 kníh
- Nový == Zákon 27 kníh ==

žáner „Epos o Gilgamešovi“ →hrdinský epos, považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry autor je neznámi
apel na ponaučenie

ZNAKY eposu:

najrozsiahlejší žáner, neskôr ho vystriedal román
má veľa epizód
v staroveku mal prísnu štruktúru
jeho časti:propozícia-stručné oboznámenie s dejom
invokácia-vzívanie múz a bokov
postavenie postáv
opis bohov, zásahy bohov, epizodickoť
záver -ponaučenie
cez eposi môžeme spoznať kultúru, profesie, mestečká kde žili v minulosti…
antický epos nemá ponaučenie, chce sa páčiť, zaujať, základ je na deji

EPOS O GILGAMEŠOVI

vládca Uruku-poloboh a poločlovek
rieši nesmrtelnosť človeka
vládol veľmi dlho, počas jeho vlády ho považovali za tyrana, bol tvrdý, nekompromisný, chcel vybudovať hradby, veľmi veľa ľudí prišlo o život pri ich budovaní
ľudia začali prosit bohov aby niečo spravili s Gilgamešem a bohovia poslali Enkida, ktorý vydobil práva pre uručanov, vzniklo veľmi pevné priateľstvo medzi Gilgamešom a Eukodom-spolu obraňovali mesto pred hrozbami
objavil sa obor Chuvava, ktorý ohrozuje uručanov a Enkida s Gilgamešom ochránili ľud
bohyňa Ištar sa zamilovala do Gilgameša, ale Gilgameš jej lásku neopätoval a tak poslala žeravého býka, ale spolu s Enkidom ho porazili a tak bohyňa Ištar poslala kliatbu na Enkida a zomrel
Gilgameš si uvedomí, že prišiel o blízkeho kamaráta a nevie sa s tým vyrovnať a tak sa rozhodne ísť hľadať nesmrteľnosť
Gilgameš sa začína obávať smrti aj keď je poloboh a poločlovek→vybere sa za kráľlom podsvetia Gutanapišťom, ktorému dali bohovia nesmrtelnosť a Gutanapišti prezradí Gilgamešovi tajomstvo o rastline, ktorá mu zabezpečí nesmrtelnosť.
vysilený nájde rastlinu po strastiplných cestách, zaspí a rastlinu mu ukradne had
tým, že ochránil Urug a postavil hradby si vpodstate svoju nesmrtelnosť zabezpečil svojimi činnmi
človek je nesmrtelný tým ako žije a koľko hodnôt, vecí ponechá na svete, svojimi činnmi a žije v srdciach iných ľudí