Gramatika – norma, kodifikácia, ortografia, bernolákovské a štúrovské obdobie

• pojmy: (nahradiť slov. výrazom)

NORMA

• predpis

KODIFIKÁCIA

• uzákonenie
• Normy, na základe ktorých prejde kodifikácia

KODIFIKAČNÉ ZBIERKY

• „Pravidlá slovenského pravopisu“
• „Krátky slovník slovenského jazyka“
• „Synonymický slovník“
• „Pravidlá slovenskej výslovnosti“

ORTOGRAFIA

• pravopis
• nájsť si v ukážke jednu vetu (riadok) a vysvetliť princíp pravopisu

(dvadsať-spojená hláska)

• Bernolák a Štúr ich diela,porovnať ich pravopis, v čom sa líšia, západoslovenský a stredoslovenský ú­zus

BERNOLÁKOVSKÉ OBDOBIE

• Bajza- osvietenstvo 18.stor.
• vo svojich dielach, najmä v románe „René mláďenca Príhodi a Skúsenosti“

uplatňoval tzv. slowackí jazyk

• nevydal žiadnu gramatickú príručku, hoci zrejme mal v úmysle kodifikovať všeobecne rozšírené formy jazyka.

ANTON BERNOLÁK

• kodifikuje r.1787
• úzus trnavských vzdelancov
• na rozdiel od J.I.Bajzu svoju predstavu slovenského spisovného jazyka vyložil aj vo svojich kodifikačných diielach:
• „Grammatica slavica“
• „Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“
• „Jazykovednokri­tická rozpráva o slovenských písmenách“ –pravopis

pravidlá:

1. odstraňuje sa y/ý,ponecháva sa len i/í
2. mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa vždy označuje
3. veľké písmená pri všetkých podst.m. a pri výrazoch,kt. sa vzťahujú na osoby
4. predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti
5. hlásku j píše ako g
6. zavádza skupinu šč
7. hlásku v píše vždy ako w

• Prvé dielo-Fándly „Dúverná zmlúva medzi mňíchem a dáblem“
• ortografia-pravopis
• ortoepia-výslovnosť

ŠTÚROVSKÉ OBDOBIE

Ľ. Štúr

• kodifikuje r.1843
• stredoslovenský úzus-Martin
• kodifikoval spisovnú slovenčinu vo svojom diele „Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“
• jeho pravopis je v zásade fonologický „píš, ako počuješ“
• „Tatrín“-predchodca MS, zač. vydávať noviny

pravidlá:

1. namiesto y/ý sa píše všade i/í
2. rozdiel medzi zvukmi d, t, n – ď, ť, ň sa všade graficky vyznačuje
3. dvojhláska ô sa rozpisuje ako uo
4. dvojhlásky ia, ie sa píšu ako ja, je
5. V G pl.m.r. sa hláska v píše ako u napr: králou, sluhou
6. nemá ľ, len l napr: něděla, laví
7. nemá ä, namiesto toho používa a alebo e, napr: svatí, najme
8. nemá iu, namiesto toho používa len ú, napr: božú, znameňú
9. nemá é, namiesto toho používa len je napr: dobrjeho, dobrjemu
10. dôsledné dodržiavanie rytmického zákona napr: oňi slúža, hlása
11. základný tvar minulého času má podobu mau, volau namiesto mal, volal
12. neurčitok na –uvať namiesto dnešného –ovať napr: obetuvať, ukazuvať
13. N,A sg.s.r.adj. dobruo namiesto dnešného dobré
14. I pl. typu susedmí, medveďmí, pánmi, prjateľamí
15. N, A sg. typu zdravja namiesto zdravie: staveňja, štesťja