Ján Kollár, Andrej Sládkovič

• lyrika ako literárny druh(charakte­rizovať), časomiera u Kollára
• do ktorého obdobia patria, aké osobné zážitky ich viedli k tomuto napísaniu, aký bol rozdiel v postoji básnikov k žene
• charakterizovať veršový systém, symboly a básnické prostriedky, ktoré autor používa
• vymenovať 4 jazyky, ktoré uznáva Kollár
• aký je rozdiel v postojoch lásky k žene

LYRIKA

• je lit.druh, ktorý vyjadruje pocity, myšlienky, dojmy, nálady a úvahy autora alebo hrdinu,odzrkadľuje stav. Lyrický text sa realizuje básnickými (poetickými) prostriedkami.
• rozlišujeme lyriku: prírodnú, sociálnu, politickú, ľúbostnú, reflexívnu…

ZNAKY

• rytmus, verš
• nedejovosť
• monologickosť
• obrazovosť
• opis, reflexia
• žánre-pieseň, óda, hymnus(chvála),e­légia(žalospev), žalm, epigram, lyrickoepická báseň,poéma

KLASICIZMUS

• „classicus“-vzorný, príkladový, vynikajúci,návrat ku klasickým hodnotám
• filozofia racionalizmu – do popredia ľudský rozum (René Descartes)
• klasicizmus sa inšpiroval antikou, vzkriesenie antiky
• osvietenci – protifeudálne hnutie (Voltaire)
• striktné pravidlá→šablónové diela na povrch vychádza individualizmus
• typická je preň bernolákovčina
• Pravidlá:

ŽÁNRE

1. vysoké – slávnostné, historické udalosti
   • Óda
   • Elégia-žalospev
   • Tragédia
   • Epos

• prvý epos-Ján Hollý (Veľkomoravské) „Sláv“ „Selanky“

2. nízke – z každodenného života, bežní ľudia, žiadne vznešené námety
   • Bájka
   • Satira
   • Komédia

• uskutočňovanie Slovenskej vzájomnosti podľa Kollára:
• idea – knižnice s výpožičkami
• uznávané jazyky: ruský, československý, chorvátsky, poľský
• Šafárik bol zástanca toho, aby aj menšiny mohli mať vlastný jazyk

JÁN KOLLÁR

• začiatok odb. klasicizmu
• čechoslovakista
• zbieral národné spievanky, ktoré boli aj inšpirácia pre Štúrovcov
• „Slávi dcéra“inšpirovaný Jakobeovou skladbou „Matka Slávi“
• chce reformovať slovenčinu, neuznáva Bernolákovčinu, chce československý ja­zyk

SLÁVY DCÉRA

• ústrednými témami Slávy dcéry sú ľúbostný cit a vlastenectvo
• celá skladba sa začína predslovom, kt.je najznámejšou časťou

hl.postava z básne Frederika Šmitová-dcéra nemeckého farára-matka jej nechcela dovoliť aby si ju Kollár zobral a až po 16 rokoch sa zobrali, po smrti Frederikinej matky

• pre Kollára bola Frederika veľkou inšpiráciou
• kompozícia:
  • predslov (elégia)-žalospev nad slovenskou minulosťou, keď víťazilo násilie nad spravodlivosťou­→napísané v časomiere-inšpirácia z antiky
  • ľúbostné a vlastenecké znelky
  • rozdelenie lásky medzi vlasť a ženu
  • Frederika je znázornená ako MÍNA
• časomierny verš:
  • prozodický systém
  • organizovaný stopami→všetkými

4 –daktyl → d k k trochej → d k jamb → k d spondej → d d D-dlhá K-krátka

– vzniká rytmus striedaním dlhých a krátkych slabík:
– pentameter-5 stopový daktylský verš
– hexameter-6 stopový daktylský alebo daktylospondejský verš
– elegické disticho-spojenie pentametra a hexametra

• vlastenecké znelky-autor protestuje proti potupe, jeho inšpirácia z Nemecka, chýba nám národné povedomie, hrdosť, vyzýva Slovanov, aby boli hrdí a že ich určite čaká lepšia budúcnosť, výzva k pracovitosti
• budúcnosť Slovanov vidí v každodennej práci –pracovitosti
• reflexia o národe, vlasti a sprevádza ho popri tom Mína
• Bohyňa Slávi sa sťažuje pred bohmi, že si Slovania veľa vytrpeli v minulosti a tak si Slovania zaslúžia rovnaké postavenie medzi ostatnými národmi Tatry-národný symbol

dubisko-Rusko kmeň národov

• ČASTI:
  • Predslov

1. Sála
2. Labe, Rén, Vltava
3. Dunaj
4. Léthé
5. Acheron

ANDREJ SLÁDKOVIČ

• ROMANTIZMUS:
• spochybňovanie rozumu
• pravidlá nie sú striktné a predstavujú väčšiu slobodu, opieranie o city, iracionálno, fantázia

znaky

• cit ako láska
• autoštylizácia-lyrický hrdina stotožnený s autorom
• sentimemtalizmus
• rozpor medzi snom a skutočnosťou
• inšpirovaný ľudovou slovesnosťou-námety hlavne v baladách
• znaky sylabického prozodického systému-dieréza (prestávka)
• inšpirácia ľudovou piesňou
• striedavý rým
• rovnaký počet slabík vo verši
• štúrovec: Štúr, Kráľ, Chalúpka, Botto, Hodža, Botto, Hurban
• vlastným menom Braxatoris
• jeho tvorba nie je rozsiahla
• dielo „Detvan“-lyricko-epická skladba-príbeh o Martinovi a Elene, zidealizované postavy, aby boli zobrazené najlepšie vlastnosti slovenského ľudu
• striedavý rým: abab

MARÍNA

• dielo: „Marína“
• láska k vlasti a k Maríne mu splýva v jedno: Vlasť drahá ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať!

lyricko-epická

• ľúbostná (miluje Marínu) a reflexívna (skrze lásky k vlasti vyjadruje lásku k žene) lyrika
• vlastným ľúbosným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene sa vyrovnal v básnickej skladbe
• lyrická skladba, zároveň je Marína aj symbolom krásy, lásky, mladosti
• má 2 veľké časti:

prvá- básnik si pripomína šťastné dni lásky v druhej časti- láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter

• autor sa vysporiada s nešťastnou láskou, lebo prišiel o Máriu a tak sa orientuje na lásku k vlasti
• anafora-umelecký prostriedok, ktorý sa vyskytuje v básni→opakovanie slov na zač.vety

hl.postava: Mária Pišlová (vydala sa za bohatého pernikára) sa stane ideálom-sklamanie, nie je to len ideálna deva

• jediný zo Štúrovcov, ktorý sa opovážil vyjadriť lásku k žene
• používa pojmy: láska, krása, mladosť (pokiaľ je človek šťastný)
• hrad Sitina: tento kraj mu ukázal lásku, vždy myslí iba na Marínu
• láska k Sitnu
• opisuje bytosť (bohyňu Vernosti), kt. mu dáva knihu a na každej strane vidí Marínu
• hovorí o sklamaní, zranení, aké to je hrozné, keď je človek plný túžby, hovorí aj o strate lásky- keď nie je súden,é aby bola láska naplnená, akoby sa žena zmenila pri nenaplnenej láske na vílu a letia spolu preč, ale mládenec jej oznámi, že sa musí vrátiť a tak sa Víla rozplynie a musí sa vrátiť k láske k vlasti
• opisuje prírodu- Ďumbier
• Štúr kritizuje –že Sládkovič vyzdvihuje lásku k žene, nie k vlasti
• delí svoje ♥ na polovicu-žena a vlasť