Realizmus, Martin Kukučin, Pavol Osszágh Hviezdoslav

Spoločensko hist. pomery: rozvoj priemyslu, prírodných vied, pozitivizmus(August Compte)- objektívne poznanie skutočnosti, objavujú sa nové pol. Strany, zjednotenie štátov(N aT), vznikajú nové(Grécko, Belgicko) REALIZMUS je umelecký smer uplatňujúci sa od pol 19. Storočia a v priebehu 20 storočia kritické poznávanie skutočnosti postavy zo všetkých spol. vrstiev( podsvetia až po aristokraciu) kritizuje nedostatky spoločnosti nové výrazové prostriedky(ná­rečia, archaizmy, hovorové […]

Spoločensko hist. pomery: rozvoj priemyslu, prírodných vied, pozitivizmus(August Compte)- objektívne poznanie skutočnosti, objavujú sa nové pol. Strany, zjednotenie štátov(N aT), vznikajú nové(Grécko, Belgicko)

REALIZMUS

  • je umelecký smer uplatňujúci sa od pol 19. Storočia a v priebehu 20 storočia
  • kritické poznávanie skutočnosti
  • postavy zo všetkých spol. vrstiev( podsvetia až po aristokraciu)
  • kritizuje nedostatky spoločnosti
  • nové výrazové prostriedky(ná­rečia, archaizmy, hovorové výrazy)
  • pre realizmus sú typické tieto žánre: román, epická poézia, spoločenské drámy

1. VLNA REALIZMU

  • opisný realizmus
  • poézia- sylabotonický veršový systém
  • veľké lyrické cykly, lyrickoepické skladby
  • témy: opisujú materiálne bohatstvo, podn. činnnost , alkoholizmus, manželstvo, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slov národ, zobrazujú dedinskú tematiku ale ešte nesiahli na tabuizované témy( problémové manželstvá, neveru, karierizmus) Propagácia slovenčiny, orientácia na hovorený jazyk
  • dráma: najmenej rizvinutý lit druh
  • autori :S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav- Krvavé sonety( lyricko epic skladba zložená zo sonetov, verše sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou),Terézia Vansová. Martin Kukučin

2. VLNA REALIZMU

  • kritický realizmus
  • poézia: jazykovo- gram. Zložka básni sa zjednodušila
  • próza: záujem o vnútorný život človeka, zameriava sa na sociálnu situáciu,
  • život najnižších Ľudových vrstiev
  • autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazuje citové drámy zo nesplnených túžob
  • dráma: oživuje ju ľudová reč postáv, realistické charaktery
  • autori: B.S. Timravá, J. G. Tajovský, L. Podjavorýnska

MARTIN KUKUČIN

  • Narodil sa na Orave
  • V študentskom spolku Detvan
  • Lekár na ostrove brač
  • Diela:
  1. dedinské poviedky:
    • Na Ondreja
    • Dedinský román
    • Dedinský jarmok
    • Rysavá jalovica
    • Z teplého hniezda
  2. poviedky z pražského pobytu:
    • Neprebudený
    • O Michale
    • Keď báčik z Chochoľova umrie
    • Veľkou lyžicou
    • Mladé letá
    • Na podkonickom bále
    • Mišo I.
    • Dies irae (dni hnevu)
  3. Brač:
    • Dom v stráni

KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

  • kapitalisti vs zemania
  • idea: Duchovný a hmotný úpadok zemianstva a jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.
  • obsah: Obchodník Ondrej Tráva, ktorý obchoduje každú chvíľu s niečím iným nahromaďuje svoj majetok. Často klame ľudí tak, že sa tvári, že ich pozná a tak od nich môže niečo veľmi ľahko získať. Je ľahké niečo od neho kúpiť, ale prinútiť ho aby kúpil niečo od vás je veľmi ťažké. Hneď má totiž plné ústa toho, že nemá akurát peniaze, tovar je len skladovaný a nepredáva sa atď. Vlani na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Zoznámili sa znamenite. Hneď sa aj dohodli o obchode. Ondrej mal od Aduša kúpiť sto mier jačmeňa a hneď mu dal aj zálohu s tým, že zajtra si príde po jačmeň.

„Ondrej nemohol podľa sľubu na druhý deň ísť do Domaníc po jačmeň. Obchody ho pripútali k domu.“ Na jarmoku v Svätom Tomášovi videl Aduša spolu s jeho manželkou. Po jarmoku sa pustil do Domaníc. Do dediny došiel až v noci. Pri jednom dome zastal a zaklopal. Robil sa, že pozná gazdinú a čírou náhodou uhádol aj jej meno. Ondrej žiadal o nocľah a ona privolila. Ráno vyzvedal, či poznajú Aduša a aký to je človek. Dozvedel sa, že niekoľko ľudí už takto podviedol a zmocnil sa ho strach, že on by mohol byť jeho ďalšia obeť.

Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl, že Aduš už nemá žiadny majetok. Bol tam aj jeden nedostavaný dom. Adam, ktorý slúžil Adušovi len kvôli svojej žene, mu tiež niečo o Adušovi povedal. Aduš ešte spal.

Ondrej sa rozhodol, že ho zobudí. Aduš hneď ako sa zobudil, išiel sa obliecť a začal rozprávať Ondrejovi o svojich plánoch, o tom, že má báčika v Chochoľove, ktorý je veľmi bohatý a dal mu množstvo vecí. Poukazoval mu celý svoj akože kaštieľ, ale Ondrej chcel svoj jačmeň. Aduš mu na to, že jačmeň už predal. Ondej chcel teda dvojnásobok svojej zálohy späť. Vyhrážal sa mu, že to povie jeho žene, ale ona to už vedela a tak chcel ísť do Chochoľova za báčikom povedať mu aký je Aduš chudák. Aduš mohol byť len rád.

Ondrej rozžialený odišiel z kaštieľa. Vrátil sa späť ku gazdinej Juráňovej, u ktorej prenocoval. Zrazu tam dobehol Adam a Ondrejovi poradil, aby si namiesto zálohy pýtal jaseny, ktoré mal Aduš veľmi rád, pretože ich zasadil jeho starý otec, pod ktorými boli pochovaný jeho príbuzný. Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť.

  • osoby: Ondrej Tráva – obchodník s rôznym tovarom, ktorý sa má stať obeťou chudobného zemana Aduša Domanického

Aduš Domanický –zeman, ktorého kaštieľ je plný chudoby; peniaze získava len podvodmi, ale oklamať Ondreja sa mu nepodarí báčik z Chochoľova – bohatý brat Adušovej matky; Adušovi daroval množstvo vecí Adam – Adušov paholok Juráňová – gazdiná, ktorá nechala Ondreja prenocovať; povedala mu, aký je Aduš

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

  • Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine – úcta k práci
  • Študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Pet a Arany – prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) – začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkoviča); 1871 – Almanach Napred
  • 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom.

HÁJNÍKOVA ŽENA

  • Lit. druh: epika
  • Lit.žáner: lyricko – epická skladba
  • Postavy:
    • Michal Čajka- čestný, hrdý, svedomitý, pracovitý horár neskôr hájnik. Michal je milujúci človek, ktorý kvôli láske urobí všetko.
  • Hanka Čajková- krásne, verné, usilovné, milé mladé dievča, ktoré pochádza z bohatšej rodiny, je jedináčik.
    • Artuš Villáni- sebavedomý, namyslený, panovačný aristokrat, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ, aj za cenu obetí.

    „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“

    • Hájnikova žena má významné miesto v slovenskej literatúre, je Hviezdoslavovým vrcholným dielom. V nej ospieval krásu oravskej prírody a svoju lásku k nej.

Na Podvrší stojí chalúpka „Jak hniezdo v lesnu parutí“ V nej býval starý hájnik Čajka. Po jeho smrti nastúpil na jeho miesto syn Michal. „I v skutku rúči bol a šumný, jak len ten jaseň na záhumní, keď ranné slnko po ňom liece…“ Oženil sa, so svojou Haničkou žil šťastne a v radosti. Ich kľud narušil príchod mladého Artuša Villányho, ktorému sa Hanka zapáčila a chcel si ju získať. To sa mu však nepodarilo ani pomocou peňazí. Jedného dňa usporiadal poľovačku, ktorej sa zúčastnil aj Michal. Artuš tajne vyhľadal Hanku, ktorá ho však vo veľkom hneve a roztržitosti bodla nožom. Michal zobral všetku vinu na sebga a dostal sa do vezenia. „Pán pritúpil mi, kde ma bolí, i červiak sprotiví sa navždy.“

Hanka sa preto veľmi trápila a trpela. Keď to už nemohla vydržať, prišla pred súd a sama sa priznala.

Zmierlivá duša básniková nezniesla, aby sa jeho Hájnikova žena zakončila scénou ako nešťastný Miško vynáša zo súdnej siene pomätenú Hanku. Preto dodal epizodku, ako starý Villány s rodinou ide na koči cez horu, zastihne ich búrka, kone sa splašia pri rozvodnenom potoku a Miško, ktorý vo svojom žiali bez chleba potuluje sa lesom, počuje volanie o pomoc. Zachytí splašené kone, a tu starý Villány vraví, že kdokoľvek je, bude bohato odmenený. Keď zazrie pri svetle vraha svojho syna, zháči sa, a tu Miško povie, že nepotrebuje pokladu, len odpustenie. Starý Villány ho prijme naspäť do služby.

Miško Čajka sa sťahuje na Podvŕšie, Hanka vyzdravie, majú rodinu a žijú zase šťastným životom v horskej samote.

Hlavnými predstaviteľmi sú Michal a Hanka. Hviezdoslav vykresľuje Miška podobne ako Sládkovič Martina. Na Hanke ukázal básnik mnohé tradičné mravy ľudu a dielo dostalo po nej i názov. Hviezdoslav vytvoril dielo, ktorým oslávil bohatý vnútorný život a mravnú silu ľudu. Je to jedna z najslávnejších skladieb, kde básnik ospevuje ľud a krásnu slovenskú prírodu.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.