Ján Palárik, Moliѐre
ČINOHRA dráma v užšom slova zmysle, vyvíjala sa popri tragédii, spoločenské problémy, základ deja → konflikty medzi postavami, nedochádza tu k bezvýchodiskovým situáciám, majetkové spory, nedôjde k smrti, hrdinami sú obyčajný ľudia, psychologické črty, nebýva veršovaná činohre sa venovali: Čechov, Ibsen, Tajovský Komédia(veselohra) veselohra je novodobým označením pre komédiu, komický vzťah k svetu, autor zosmiešňuje nedostatky, komické zosmiešnenie ľudí […]
ČINOHRA
- dráma v užšom slova zmysle, vyvíjala sa popri tragédii, spoločenské problémy, základ deja → konflikty medzi postavami, nedochádza tu k bezvýchodiskovým situáciám, majetkové spory, nedôjde k smrti, hrdinami sú obyčajný ľudia, psychologické črty, nebýva veršovaná
- činohre sa venovali: Čechov, Ibsen, Tajovský
Komédia(veselohra) veselohra je novodobým označením pre komédiu, komický vzťah k svetu, autor zosmiešňuje nedostatky, komické zosmiešnenie ľudí alebo pol. Problémov, autorov postoj má 3 stupne: úsmevný, ironický a satirický, záver môže byt zmierlivý alebo satirický, keď nenastane zmierenie
- charakterová komédia- zameriava sa na charaktery postáv
- situačná komédia- zameriava sa na situácie( zosmiešňuje spol. jav)
Gogoľ- revízor- charakt.+ situačná komédia)
- predstavitelia komédie na Slovensku- Chalupka, Zaborský, Stodola
JÁN PALÁRIK
- Narodil sa v Rakovej pri Kysuciach
- Ovládal latinčinu, gréčtinu ,nemčinu ,ruštinu
- Spolupráca s Maticou Slovenskou
- Vydavateľ časopisu Cyril a Metod
- Publicista- Katolícke Noviny ,Slovenské noviny a Osvetár
- Písal komédie, ktoré boli založené na zámene postáv
- Komika v jeho komédiách pramení z nedorozumení, skomolene slová
ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
- situačná komédia
- hyperbola ,vtip, veselohra ,zámena postáv
- pokus o zmiernenie Slovákov a Maďarov
- postavy:
- grófka Eržika Hrabovská- otec Slovák
- Miluška- spoločníčka Eržiky a je dcéra učiteľa Oriešku
- barón Kostrovický – má syna ktorý je zasnúbený s Eržikou
- Rohon – slovenský inžinier, spoločník ml. Kostrovického
- obžinky- oslava po žatve
- hra je cenný historický materiál – piesne
- používajú sa skomolené slová, maďarské frázy, nemecké slová, slovné zvraty
Kostrovický príde na obžinky
- Jadro komickej zápletky- zámena postáv , MIluška sa vymení z Eržikou, Kostrovický s Rohonom
- dôjde k humorným situáciám
- Spor: Eržika: zástankina Slovákov, bola ústretová k poddaným
Kostrovický- je maďarón,ktorý svoj slovenský pôvod zavrhuje a všetko nemaďarské spolu s ním
- Oni netušia zámenu – Rohon sa záľuby do Milušky a Kostrovický do Eržiky
- Kostrovický a Rohon si po čase uvedomia že sú hlúpejší ako ľudia z dediny
- záver– Miluša a grófka odhalia svoju pravú totožnosť. Oba páry zistia, že sa vlastne každý zaľúbil do toho správneho
- otázka- Aká inf. Je obsiahnutá v texte-
- čo znamenajú vsuvky v zátvorkách v dráme: vedľajší text drámy( pripomienka autora, pokyny pre hercov)
- filantrop – má rad ľudí
- mizantrop – nenávidí ľudí
- vedieť usporiadať slovosled
MOLIÉRE
- vlastným menom Jean – Baptiste Poquelin
- povodne herec a riaditeľ divadelnej spoločnosti
- v satirických veselohrách zosmiešňoval pokrytectvo, šľachtickú morálku, cirkev
- všetky druhy veselohier- od Ľudovej frašky až po zápletovu a charakterovú veselohru
- diela: Tartuffé, Mizantrop, Mešťan šľachticom, Zdravý nemocný
KLASICIZMUS
- umelecký smer ktorý vznikol a vyvrcholil vo Francúzku v 17 st. Zameriaval sa na spoločenské a mravné problémy. Zobrazuje rôzne ľudské charaktery( hrdina, ničomník, lakomec).Úzko súvisí s racionalizmom. Oproti baroku hlása striednost ,disciplínu a rozumnosť. Vznikali literárne akadémie, ktoré dbali na čistotu jazyka.
Klasicictická literatúra- delila sa na vysoké a nízke žánre
– vysoké: óda, elégia, epos a tragédia, spracúvali vznešené(historické, nadčasové) námety a ich hrdinami boli vládcovia, veľmoži a vojvodcovia
– nízke: bájka, satira, komédia, hrdinami boli ľudia z nižších vrstiev
– vysoké a nízke žánre sa nesmeli prelínali
KLASICISTICKÁ DRÁMA
- dodržiavala Aristotelovu zásadu troch jednôt: jednotu miesta, čašu, a deja( jedno miesto v priebehu 24 hodín, jednoduchý dej)
- Klasicistická poézia- prevláda rozum a úvaha nad citom, najčastejšie sa objavuje satirická a úvahová báseň, v lyrike óda
LAKOMEC
- Literárny druh: dráma
- Žáner: divadelná hra – charakterová komédia
- Kompozícia: Hra sa člení na 5 dejstiev, pri čom sa každé člení na niekoľko výstupov.
- Téma: Život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze, pričom šetrí nielen na svojom služobníctve, ale aj na svojich deťoch.
- Idea: Láska napokon zvíťazí nad všetkým; lakomého človeka môžu k činom posunúť iba peniaze.
- Postavy:
- Harpagon – Kleantov a Elizin otec zalúbený do Mariany,člove ktorý je zaslepený bohatstvom
- Kleant – Harpagonov syn, Marianin milý
- Eliza – Harpagonova dcéra, Valérova milá
- Valér – Anzelmov syn, Elizin milý
- Mariana – Kleantova milá, Harpagonova vyvolená
- Anzelm – Valérov a Marianin otec
- Frozína – dohadzovacka
- Jakub – Harpagonov kuchár a kočiš
- Šidlo – Kleantov sluha
- Pani Klaudia – Harpagonova slúžka
- Ovsík, Trieska – Harpagonovi lokaji
- Policajný komisár a jeho pisár
Dej: Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu.
Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona o tom, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia starší muži. Frozína takisto presviedča Marianu o tom, že jej starý ženích čoskoro i tak umrie a ona ostane bohatou vdovou. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, čo je hlavnou podstatou tejto hostiny. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna velmi nahnevá. Napokon sa Kleant prizná otcovi že miluje Marianu. Harpagon však trvá na tom, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Kleantovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze, po čom chce dať nešťastný Harpagon všetkých vrátane seba obesiť, ak ukradnuté peniaze nenájde. Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmove deti dá súhlas na ich svadby s Kleantom a Elizou. Je to najmä preto, že svadby budú na Anzelmove náklady. Takto sa hra Lakomec končí…
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.