Absurdná dráma – antidráma

• ukážka od Samuela Becketta,Eugena Ionesca
• charakteristika absurdnej drámy

ABSURDNÁ DRÁMA

• vznik- 50roky 20. storočia
• vychádza z existencializmu
• popieranie logiky
• menia sa tradičné znaky drámy na ANTIDRAMU: chýba súvislí dej, zápletka, rozuzlenie v závere
• postavy sú osamotené, ľudia, ktorí nie sú schopní komunikovať- chýba im motivácia
• monológy- nelogické
• reči v dialógoch nenadväzujú na repliky

ANTIDRÁMA

SAMUEL BECKETT

• dramatik, írsky pôvod, získal nobelovú cenu

„Čakanie na Godota“- dvojdejstvová hra

• dvaja tuláci- Estragón, Vladimír
• Pozzo- pán
• Lucky- sluha
• čas a priestor je neurčitý

1) dejstvo

• Na ulici tuláci čakajú na Godota (nepríde)
• Pozzo vedie psa, Lucky nesie jeho batožinu, je priviazaný k pánovi a je poháňaný bičíkom
• V závere príde chlapec, ktorý oznámi že Godot príde až zajtra
• tuláci sa potĺkajú svetom- scény s topánkou (vyvliekanie šnúrky…)
• čitateľ nevie kto Godot je
• tuláci, kt. sa len tak predierajú životom
• čakanie na spásu, nádej

2) dejstvo

• 2 tuláci – scény s topánkou..
• Pozzo- slepý, vedený Luckym (vymenili si „role“)
• Príde chlapec- Godot príde až zajtra
• Tuláci sa rozprávajú že už nechcú čakať na Godota, chcú odísť- boli by potrestaní (scéna pri vŕbe- smútok, melanchólia, pesimizmus), chcú sa obesiť ak nepríde Godot- ak príde budú „spasení“ ,strácajú nádej
• Ak Godot nepríde zajtra tak sa naozaj obesia
• Hra o čakaní bez výsledku, vyjadrenie absurdity súčastného sveta, nechuť žiť a hľadať motiváciu, neschopnosť niečo urobiť, človek zabúda na minulosť- budúcnosť je v nedohľadne- a v prítomnosti nie je schopný sa tešiť a sústavne na niečo čaká na niečo, čo nemusí prísť
• Hra má mnoho variánt spracovanie.Stri­edajú sa smutné a komické scény.

EUGEN IONESCO

• Vo FR hry- „Stoličky“,
• „Kráľ umiera“
• (r.52) -„Plešatá speváčka“- inšpirovaný príručkou angličtiny,je to jeho prvotina
• 2 manželské páry: Smithovci, Martinovci
• Na predmestí Londýna
• K Smithovcom majú prísť Martionovci
• Konštatovanie pani Smithovej, pán Smith číta noviny, konštatovanie slúžky Mary že sa jej vydarili zemiaky (vydáva sa za Sherlocka Holmsa)
• Pani Smithová má pocit že sa rozpráva sama so sebou je nahnevaná že jej muž neodpovedá
• Na scénu príde slúžka- hovorí že prichádzajú Marthinovci
• Marthinovci čakajú v uvádzacej hale- správajú sa k sebe ako by sa nepoznali a nikdy nevideli (na nič si nespomínajú a zároveň si na niečo spomenú: „takáto zhoda, to je čudné, to je možné, ale ja si na to nespomínam“), nakoniec sa spoznajú a zaspia v kresle.
• Mary vystúpi konštatovanie že Marthinovci nie sú vlastne manželia…
• Keď sa Marthinovci dostali k Smithovcom- vyčítajú im že meškajú, hmkajú, návštevy si vymieňajú banálne konverzačné zvraty sú čoraz agresívnejšie, strácajú komunikatívny charakter- vtrhnutie požiarnikov- avízo že horí- na konci sa každý rozpráva, nikto neodpovedá, udrie gong zostane ticho
• Na konci manželia Marthinovci opakujú dialóg, ktorý hovorili Smithovci na začiatku
• stereotypnosť domácnosti, Ionesco pripomína techniku dadaizmu, aplikovaním banálnych fráz odvádza pozornosť od podstaty problémov, zavádzanie verejnosti (mystifikovanie)
• Jazyk neplní funkciu dorozumievania