Psychohygiena

DUŠEVNÁ HYGIENA

• súbor pravidiel, ktoré slúžia na udržanie, prehĺbenie alebo opätovné získanie duševnej rovnováhy a duševného zdravia
• je zameraná na pôsobenie na samého seba, na problémy duševnej rovnováhy, na prevenciu a upevňovanie duševného zdravia
• spôsoby ako zachovať duševnú hygienu – dostatočný spánok, správna výživa, dostatok pohybu, účinné hospodárenie s časom, relaxačné techniky, autoregulačné cvičenia
• duševná porucha – zmena niektorých javov, ktorá sa prejavuje v správaní a prežívaní a premieta sa i do sociálnej komunikácie a interakcie

DELENIE DUŠEVNÝCH PORÚCH

PSYCHÓZY

• neuropsychické poruchy ktoré narúšajú osobnosť človeka, dochádza k poruchám procesu vnímania a poznávania a k neschopnosti rozlíšiť realitu od fantázie; schizofrénia, paranoja, maniodepresívna psychóza (chorobné zmeny nálad)

NEURÓZY

• psychické poruchy ľahšieho, väčšinou prechodného rázu, ktoré nespôsobujú organické poruchy mozgu ale súvisia so situáciami, ktoré človek vníma ako stresujúce; poruchy spánku, veľká únava, fóbie, mentálna anorexia

PSYCHOPATIE

• poruchy osobnosti, nevyvážená osobnosť u ktorej sú neiktové črty zdôraznené a iné potlačené, ťažko sa začleňuje do spoločnosti, nízka sebakontrola, nedokáže sa poučiť zo skúsenosti; paranoidná porucha

OLIGOFRÉNIA

• (slabomyseľnosť)- nerozvinutosť poznávacích schopností a procesov; delí sa na debilitu, imbecilitu a idiotiu

Pôsobením náročných podmienok a požiadaviek na človeka dochádza k záťaži, ktorá môže pôsobiť pozitívne i negatívne; záťažovú situáciu nazývame stresová situácia

– stres – stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením rušivého faktora na človeka v priebehu uspokojovanie jeho potrieb alebo dosahovania cieľa, dochádza k nemu pri prehĺbení a chronickom pôsobení konfliktu
– frustrácia – psychický stav vyvolaný prekážkami na ceste za určitým cieľom, ktoré pôsobia rušivo a aktivujú tzv. obranné mechanizmy; stupeň odolnosti proti frustrácii nazývame frustračná tolerancia, ktorá je u každého iná
– deprivácia – nedostatočné uspokojenie dôležitej potreby, dochádza k nej vtedy, keď sú základné potreby uspokojované na úrovni existenčného minima alebo klesajú pod túto úroveň; vystupuje v podobe- fyzickej (nedostatok spánku), psychickej (neuspokojenie psychických potrieb), senzorickej (nedostatok podnetov) a sociálnej (sociálna izolácia)

REAKCIE NA ZÁŤAŽOVÚ SITUÁCIU SÚ

• agresivita – únik, ktorý môže byť namierený na druhých alebo na samého seba, má 4 stupne: forma myšlienok (iba v mysli), verbálny prejav navonok (nadávka), deštrukcia (ničenie predmetov) a fyzické napadnutie osoby
• únik – vyhýbanie sa povinnostiam alebo nepríjemnostiam
• racionalizácia – hľadáme rozumné vysvetlenie, zdôvodnenie problému
• kompenzácia – snaha vyvážiť neúspech v jednej oblasti úspechom v inej v ktorej vynikám
• bagatelizácia – znižovanie hodnoty cieľa
• somatizácia – prenos psychického napätia do telesnej oblasti (civilizačné choroby)
• projekcia – zvaľovanie vlastnej viny za neúspech na niekoho iného