Asertivita

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných. Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického […]

  • Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.
  • Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.
  • Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
  • Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom. V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
  • Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva.

NEASERTÍVNE

  • pasívne správanie – osoba sa vyhýba konfliktom, je súhlasná, prispôsobivá, má tendenciu nespôsobovať konflikty, vyhýba sa problémom,. chýba jej smelosť a odvaha; títo ľudia strácajú sebadôveru a sebaúctu, problémy riešia únikmi, vyhýbajú sa konfliktným situáciám v ktorých sa vyžaduje ich asertivita
  • agresívne správanie – nepriateľstvo k ostatným ľuďom, verbálna aj fyzická agresia, výpadmi, podozrievanie, nedôvera; títo ľudia postupne strácajú dôveru ostatných, majú dojem nepochopenia a osamelosti

ASERTÍVNE SPRÁVANIE

  • človek obhajuje a presadzuje svoje práva ale neútočí na iných, práva druhého človeka rešpektuje a nespochybňuje ich; komunikácia je otvorená, reč úprimná, nič nepredstiera, nebojí sa povedať svoje myšlienky a vyjadriť svoje city

DESATORO ASERTÍVNEHO SPRÁVANIA

  • sám posudzovať svoje správanie, myšlienky, city a byť za ne zodpovedný aj za ich následky
  • neponúkať žiadne výhovorky, ospravedlnenia
  • určiť či a nakoľko si zodpovedný za správanie iných ľudí
  • zmeniť svoj názor
  • robiť chyby a byť za ne zodpovedný
  • povedať „nie“ a „ja neviem“
  • robiť nelogické rozhodnutia
  • byť nezávislý od vôle iných (nemusia ťa mať radi)
  • povedať „ja ti nerozumiem“
  • povedať „je mi to jedno“

TECHNIKY ASERTÍVNEJ KOMUNIKÁCIE

  • technika obohratej platne – opakujeme svoje požiadavky bez toho, aby sme vysvetľovali dôvody
  • technika voľných informácií – poskytujeme voľné informácie partnerovi o svojich myšlienkach, citoch
  • technika vyžadovania otázok – pýtame si informácie, spytujeme sa, aby sme sa lepšie pochopili
  • technika otvorených dverí – kritiku prijímame bez vysvetľovania, uznáme si chybu
  • technika negatívneho opytovania sa – nielenže kritiku prijímame, ale si pýtame ďalšie výhrady, kritiku
  • technika kompromisov – človek nielen prijíma, ale aj ponúka kompromisy

ASERTÍVNE RIEŠENIE KONFLIKTOV VEDIE

  • k sebapresadeniu
  • k vnútornej spokojnosti
  • k spolupráci
  • k rozvoju priateľstva
  • k pocitu spolupatričnosti
  • k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených
  • k ovládaniu sa

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.