Osobnosť a schopnosti osobnosti
jednotná definícia osobnosti z hľadiska psychológie neexistuje, mení sa s jednotlivými psychologickými smermi osobnosť je súhrn vlastností, procesov, stavov, návykov, postojov, ktoré tvoria celkovú štruktúru, dynamiku a individualitu konkrétneho človeka, čo sa navonok prejavuje charakteristickým správaním osobnosť a teda i jej významovosť charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sa najmä charakter človeka, temperament a celková telesná konštrukcia, schopnosti, z ktorých významnú úlohu […]
- jednotná definícia osobnosti z hľadiska psychológie neexistuje, mení sa s jednotlivými psychologickými smermi
- osobnosť je súhrn vlastností, procesov, stavov, návykov, postojov, ktoré tvoria celkovú štruktúru, dynamiku a individualitu konkrétneho človeka, čo sa navonok prejavuje charakteristickým správaním
- osobnosť a teda i jej významovosť charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sa najmä charakter človeka, temperament a celková telesná konštrukcia, schopnosti, z ktorých významnú úlohu zohráva inteligencia
- na utváranie osobnosti majú vplyv dedičné (vrodené) dispozície, sociálne prostredie, výchova a podmienky, v ktorých človek vyrastá
- biologickým základom osobnosti je nervová sústava
- z uvedeného možno osobnosť definovať ako individuálnu jednotu biologických, psychologických a sociálnych aspektov, ktorá je utváraná vo vzťahoch medzi ľuďmi v spoločnosti, v ktorých sa prejavuje
ZÁKLADNE ETAPY VÝVOJA OSOBNOSTI
- prenatálne obdobie
- novorodenecké obdobie (prvý mesiac po narodení)
- dojčenské obdobie (do konca prvého roku života)
- obdobie batoľaťa (druhý a tretí rok)
- predškolský vek (končí sa nástupom do školy)
- mladší školský vek (asi do 11–12 rokov)
- obdobie dospievania (obdobie puberty= 11–15 rokov a obdobie adolescencie= 15–20 rokov)
- raná a stredná dospelosť (od 20–25 rokov do 40–45 rokov)
- neskorá dospelosť (40–45 až 60 rokov)
- staroba
OSOBNOSŤ ČLOVEKA BIO-PSYCHO-SOCIÁLNA JEDNOTA
- schopnosti – osobnostné predpoklady na zvládanie určitej činnosti; nie sú vrodené
- vlohy – sú vrodené; predpoklady na zvládanie činnosti; môžu byť rozvíjané alebo potlačené
- osobný strop – úroveň zvládania činností, ktorú zvládneme za určitých optimálnych podmienok
ANALÝZA SCHOPNOSTÍ PRE NAJROZLIČEJŠIE ČINNOSTI
SCHOPNOSTI
- všeobecné – inteligencia
- špeciálne – verbálne, priestorová predstavivosť (priestorová orientácia, vizualizácia, kinestetická predstavivosť), numerické schopnosti, schopnosti percepčnej pohotovosti, pamäťové schopnosti (senzorické, krátkodobé, dlhodobé), psychomotorické schopnosti, umelecké schopnosti (literárne, hudobné, výtvarné, herecké)
INTELIGENCIA
- všeobecná rozumová schopnosť prispôsobiť sa nejakej situácii, v ktorej sme ešte neboli – Gauss – tvrdil že 2–4% populácie dosahuje podpriemerné výkony, 2–4% nadpriemerné výkony a asi 50% tvorí normu
- IQ rastie do 17 rokov života
- IQ =(mentálny vek)/(fyzická vek)×100%
- mentálny vek sa zisťuje IQ testami
- norma je 100bodov- vtedy sa mentálny vek rovná fyzickému veku
IQ
- nadnorma
- ak dáme človeku test pre dospelejšieho človeka
- nadanie
- talent
- genialita
- podnorma
- ak dáme človeku test pre mladšieho človeka
- debilita – znížená chápavosť, kritickosť, citová väzba, dobrá mechanická pamäť
- imbecilita – vývoj oneskorene o 3–4 roky, nemá hygienické návyky, nevýrazná reč
- idiocia – vývoj oneskorene o 6 rokov, nemusí sa naučiť ani chodiť, odkázané na 24hdoinovú starostlivosť
Faktory: dedičnosť, vrodené poruchy (porucha nervovej sústavy počas tehotenstva- zlou životosprávou človeka), získané poruchy (úraz mozgu, pri pôrode
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.