Ľudské práva, 3 generácie, dokumenty, inštitúcie

• zakotvené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky
• ľudské práva sú oprávnenia, ktoré sú priznané jednotlivcovi, umožňujú využívať jeho schopnosti
• heslo: „Moje právo (sloboda) končí tam, kde začína právo (sloboda) iného.“

ĽUDSKÁ PRÁVA

• sú základným pilierom demokratického právneho štátu
• vo väčšej miere sa začali uplatňovať až v 20. storočí
• v antike mali základné práva len niektoré vrstvy obyvateľstva
• až v renesancii sa po prvýkrát stretávame s myšlienkou existencie prirodzených práv (práv ktoré patria každému človeku práve pre to, že je človekom a bez ohľadu na to aký je)
• prvou deklaráciou ľudských práv v dejinách bola Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789 ktorá vznikla vo Francúzsku a bola vyjadrením osvietenských ideálov

DEFINÍCIA

• ľudské práva sú neodňateľné, neodcudziteľné, nezrušiteľné a nepremlčateľné oprávnenia, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia až po smrť (nie je prípustná žiadna diskriminácia)
• úlohou každého demokratického právneho štátu je zakotviť prirodzené práva do právnych noriem tak, aby sa stali súčasťou právneho poriadku ako občianske práva
• zásahy do ľudských práv a ich obmedzenia sú možné v minimálnej miere v zákonom presne stanovených situáciách alebo v situáciách, keď by sme výkonom svojich práv zasahovali do práv iných osôb, napr.: obmedzenie vlastníckeho práva v prípade vyššieho verejného záujmu
• obmedzenie slobody pohybu a pobytu osôb vo výkone trestu vzhľadom na preventívne a represívne opatrenia
• obmedzenie osobnej slobody v prípade uvalenia ochrannej liečby
• obmedzenie slobody prejavu v prípade, keď by sme o niekom zverejnili jeho osobné údaje, na ktorých ochranu má nárok

POJMY

PRIRODZENÉ PRÁVA

• práva, ktoré pramenia z rozumu – univerzálne (majetok, náboženstvo, pohlavie)
• prirodzené práva sa stávajú ľudskými keď sa dostanú do výberu základných dokumentov – Všeobecná deklarácia ľudských práv (30 bodová deklarácia)

OBČIANSKE PRÁVA

• keď sú už zakotvené v ústave
• o ľudských právach hovoríme vtedy, keď spĺňajú štyri požiadavky: majú adresáta(komu sú adresované), majú obsah správy, majú sankciu (trest, aký bude za nedodržanie) a majú silou (aká bude použitá pri nedodržaní)
• k presadzovaniu ľudských práv dochádzalo postupne v troch etapách, podľa ktorých delíme ľudské práva na tzv. tri generácie:

GENERÁCIA

• osobné, občianske a politické práva, ktoré boli zakotvené v deklaráciách, ústavách a zákonoch niektorých štátov (USA, Francúzsko) v priebehu 18. storočia a začiatkom 19. storočia
• práva ktoré sa týkajú slobody jednotlivca a jeho účasti na politickom živote
• dodržiavanie štát zabezpečuje najmä tým, že nebude jednotlivca v týchto právach obmedzovať
• prvýkrát bola deklarovaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948) a v Medzinárodnom pakte – občianskych a politických právach (1966)
• občianske práva
  • právo na život
  • právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
  • právo na osobnú slobodu a zákaz nútených prác a služieb
  • právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
  • právo na súkromie
  • právo na vlastníctvo
  • právo na nedotknuteľnosť obydlia
  • právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov
  • sloboda pohybu a pobytu; sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery
  • právo na spravodlivý proces
• politické práva
  • sloboda prejavu
  • právo na informácie
  • petičné právo
  • zhromaždovacie právo
  • združovacie právo
  • volebné právo
  • právo na odpor

2. GENERÁCIA

• sociálne, hospodárske a kultúrne práva, o ktoré ľudia začali bojovať v 19. storočí a ktoré súvisia so stupňom hospodárskeho vývoja a ekonomických možností krajiny (sú späté so vznikom ľavicovo orientovaných strán)
• týkajú sa rovnakých podmienok a rovnakého zaobchádzania a súvisia s realizáciou ekonomických a sociálnych úloh štátu
• štáty ich začali uznávať po prvej svetovej vojne
• na ich zabezpečenie je nevyhnutná činnosť štátu; sú upravené vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
• hospodárske práva- právo na slobodnú voľbu povolania
• právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
• právo na prácu
• právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky
• právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov
• právo na štrajk
• právo žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na zvýšenú ochranu zdravia, pri práci a osobitné pracovné podmienky
• sociálne práva – právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa
• právo na ochranu zdravia
• právo na osobitnú ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny
• kultúrne práva – právo na vzdelanie
• právo na slobodu vedeckého bádania a umenia; právo na zákonnú ochranu tvorivej duševnej činnosti

3. GENERÁCIA

• ľudské práva, o ktorých realizácii sa začalo uvažovať v druhej polovici 20. storočia – tieto práva predstavujú ideály riešiace globálne problémy ľudstva
• zahŕňajú pomerne široký okruh práv
• zabezpečenie týchto práv si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov; obsiahnuté len v nezáväzných dokumentoch
• Deklarácia Konferencie Organizácie spojených národov o životnom prostredí človeka, Deklarácia z Ria de Janiera o životnom prostredí a rozvoji
• právo na mier
• právo na priaznivé životné prostredie
• právo na hospodársky a sociálny rozvoj
• práva národnostných a etnických menšín
• právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu
• právo na prírodné zdroje; právo na komunikáciu
• právo na medzigeneračnú slušnosť

Ochrana ľudských práv a slobôd sa môže realizovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo na celosvetovej úrovni

• vnútroštátne prostriedky na ochranu práv a slobôd – kontrolné mechanizmy štátnej moci a jej rozdelenie, ktoré zabráni jej zneužitiu, právne normy majúce oporu v ústave, existencia nezávislých a nestranných súdov s možnosťou opravných prostriedkov, verejný ochranca ľudských práv, šírenie osvety, záujem médií o pôsobenie občianskych združení, ktoré chránia ľudské práva
• regionálne prostriedky ochrany ľudských práv a slobôd – napr. v rámci Európskej únie, Rady Európy, OBSE- vypracovanie dokumentov, v ktorých sú stanovené zásady týkajúce sa ľudských práv, organizácia konferencií, ustanovenie kontrolných orgánov a medzinárodných súdov, medzinárodní pozorovatelia, dodržiavanie a ochrana ľudských práv ako podmienka na vstup do danej organizácie
• globálne prostriedky ochrany ľudských práv – organizácia OSN, jej dokumenty chrániace ľudské práva, Komisia pre ľudské práva pri OSN, Výbor OSN pre ľudské práva (kontrola dodržiavania ľudských práv), organizácie, ktoré sú súčasťou OSN a venujú sa špecifickým problémom (UNHCR, UNESCO), nezávislé mimovládne medzinárodné organizácie- Medzinárodná liga pre duševné zdravie, Amnesty International
• ochrana ľudských práv na medzinárodnej úrovni sa realizovala v troch etapách:
• vznik deklarácií bez vymožiteľných záväzkov či sankcií
• vypracovanie medzinárodných dohovorov a ich ratifikácií
• vznik medzinárodných kontrolných orgánov, ktoré majú právomoc zasiahnuť v prípade porušovania ľudských práv

NAJVÝZNAMNEJŠIE DOKUMENTY TÝKAJÚCE SA ĽUDSKÝCH PRÁV

• OSN – Charta OSN (1945), Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Deklarácia práv dieťaťa (1959), Dohovor o právach dieťaťa (1989)
• Rada Európy – Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950; 10 štátov, podpísaný v Ríme)+ Európska sociálna charta+ 11 protokolov= Európska charta ľudských práv (najvypracovanejšia charta na svete k téme ľudských práv)
• OBSE – Záverečný akt Helsinki (1975)
• medzinárodné súdne dvory, na ktoré sa môže človek obrátiť, keď sa porušujú jeho ľudské práva a slobody; Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (Rada Európy; sídlia sudcovia z každej krajiny), Medzinárodný súdny dvor v Haagu (OSN) a Európsky súdny dvor v Luxemburgu (EÚ)