Volebné systémy

• volebný systém je ústavou alebo zákonom stanovený spôsob volieb do zastupiteľských zbo­rov
• v rámci sveta existujú tri typy volebných systémov:

VÄŠČINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

• v každom volebnom obvode sa volí jeden poslanec, územie štátu je rozdelené na množstvo menších volebných obvodov, podľa počtu poslaneckých mandátov v parlamente
• v každom volebnom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán
• voliči hlasmi rozhodnú, kto bude ich obvod v parlamente zastupovať
• volebný zákon stanoví potrebné percento hlasov na víťazstvo kandidáta – môže to byť absolútna väčšina (nadpolovičná väčšina) alebo relatívna väčšina (najväčší počet hlasov
• môže byť aj menej ako 50%)
• zvolený poslanec zastupuje všetkých voličov (aj tých, ktorí hlasovali proti)
• systém sa využíva v USA a vo Veľkej Británii

POMERNÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

• štát rozdelený na menší počet volebných obvodov; volebné obvody sú mnohomandátové
• volič sa vyjadruje k celej kandidátke politickej strany, nie k jednotlivým kandidátom
• volí sa väčší počet poslancov, ktorí budú zastupovať politickú stranu
• politické strany podľa výsledku volieb dostanú počet poslaneckých mandátov zodpovedajúcich pomeru odovzdaných hlasov (prepočítané cez volebný koeficient)
• systém prevláda v európskych krajinách

KOMBINOVANÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

• kombinácia väčšinového a pomerného zastúpenia
• používa sa napríklad ak sú dve komory parlamentu (každá komora používa iný systém volieb)

POROVNANIE

VÄŠČINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

• do parlamentu sa dostane malý počet najsilnejších politických strán – ľahšie sa vytvorí parlamentná väčšina – vláda nie je odkázaná na koaličné dohody a podporu ďalších strán – stabilnejšia vláda. Stabilnejšia politická situácia, zvolený kandidát – väčší pocit zodpovednosti, lebo občania volili priamo jeho, nie politickú stranu
• nevýhodou je že parlament nedostatočne odráža skutočné rozloženie politických síl v krajine a je nespravodlivý voči novo vzniknutým stranám

POMERNÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

• rôznorodejšie zloženie parlamentu – nestabilnejšia koaličná vláda – na druhej strane tento systém plastickejšie odráža rozloženie politických síl v krajine
• uľahčuje presadenie sa aj menších politických strán a podporuje i vytváranie nových strán
• nevýhodou je že voľba kandidačnej listiny, časté trieštenie politickej moci, vznik menej stabilných koaličných vlád, slabšie spojenie medzi poslancom a jeho volebným obvodom, uprednostňovanie straníckym záujmov