Štát
charakteristika: štát je neosobný mocenským mechanizmus; štát chápeme ako politický, ekonomický, sociálny, geograficko-teritoriálny útvar, na ňom žijúce obyvateľstvo nad ktorým vykonáva moc príslušný orgán; forma organizácie ľudskej spoločnosti ktorá združuje obyvateľov určitého územia do právneho celku cieľom je efektívne spravovať územie štátu a všetko čo sa tu nachádza (napr. príroda) ZNAKY ŠTÁTU štátne symboly – predmety, ktoré […]
- charakteristika: štát je neosobný mocenským mechanizmus; štát chápeme ako politický, ekonomický, sociálny, geograficko-teritoriálny útvar, na ňom žijúce obyvateľstvo nad ktorým vykonáva moc príslušný orgán; forma organizácie ľudskej spoločnosti ktorá združuje obyvateľov určitého územia do právneho celku
- cieľom je efektívne spravovať územie štátu a všetko čo sa tu nachádza (napr. príroda)
ZNAKY ŠTÁTU
- štátne symboly – predmety, ktoré si štát v ústave určil ako svoje oficiálne a nezmeniteľné označenie a ktoré vychádzajú z tradície štátu ktorý reprezentujú; znak, vlajka, pečať, hymna
ÚZEMIE
- povrch; rozloha štátu je ohraničená pevnými a nemennými hranicami štátu; priraďuje sem aj územie pod povrchom a vzduch nad štátom, územie na štátnych lietadlách a lodiach a územie ambasád
- poznáme viaceré spôsoby nadobúdania alebo straty územia:
- okupácia
- akcesia (zúrodňovanie, umelé ostrovy)
- anexia (násilné pričlenenie)
- cesia (výmena územia)
OBYVATEĽSTVO
- osoby, ktoré obývajú určité územie a spadajú pod štátnu moc
- štátne občianstvo – právny vzťah medzi občanom a štátom (zaväzuje občanov aj štát k istým právam a povinnostiam)
- občianstvo nadobúdame:
- narodením – aspoň jeden z rodičov je občanom daného štátu
- narodením na území daného štátu
- naturalizácia (manželstvo)
- udelenie (na Slovensku podmienky- 8 rokov pobyt na území Slovenska, musí ovládať jazyk, musí pracovať)
ŠTÁTNA MOC
- verejná moc ktorá riadi celý chod štátu; skupina ľudí ktorí sa k moci dostanú voľbami
- zákonodarná (parlament)
- výkonná (vláda, prezident)
- súdna (súdy)
- suverenita štátu – nezávislosť štátu od iného štátu; možno sa jej vzdať pre dobro štátu (napríklad Európska únia)
- obsah štátu – vnímame ho cez základný dokument= ústavu; robia ho aj zákony; voľbami sa k moci dostane politická strana ktorá si vytvorí program
FUNKCIE ŠTÁTU
- vonkajšie funkcie – predstavujú vzťah štátu k iným štátom:
- zaistenie vzťahov s ďalšími štátmi – diplomacia
- regulácia zahraničného obchodu – stanovenie podmienok v zahraničných obchodných vzťahoch
- obrana územia – pred prípadným napadnutím, zapojenie sa do boja za svetový mier a medzinárodnú bezpečnosť (napr. boj proti terorizmu)
VNÚTORNÉ FUNKCIE
- bezpečnostná – bezpečnosť občanov a ich majetku, vnútorné zabezpečenie fungovania štátu, jeho orgánov a inštitúcií na štátnom území
- právna – zaistenie slobôd a práv občanov, rešpektovanie právneho poriadku vo všetkých oblastiach činnosti spoločnosti
- ekonomická – stanovenia a garantovanie podmienok na chod ekonomiky
- sociálna – zaistenie občanov počas choroby, staroby, straty prostriedkov na obživu
- kultúrna – vytváranie podmienok na rozvoj hmotnej a duchovnej kultúry, ochrana kultúrneho dedičstva, rozvoj školstva, vedy a výchovy
FORMA ŠTÁTU
PODĽA POŠTU VLÁDCOV ZÚČASTŇUJÚCICH SA NA MOCI
- monarchia (vláda jedného)
- oligarchia (vláda niekoľkých)
- demokracia (vláda všetkých)
PODLA HLAVY ŠTÁTU
- monarchia – dedičná doživotná vláda
- republika – predstavitelia sú volení na základe ústavy
PODĽA UPLATNENIA ŠTÁTNEJ MOCI
- demokracia
- diktatúra
PODĽA ÚZEMNO-PRÁVEHO ČLENENIA
- unitárny štát– jedna ústava, jedna vláda, jedno zákonodarstvo, jedno občianstvo
- zložené:
- únia (Britské ostrovy)
- federácia – štát zložený z dvoch alebo viacerých štátov na základe zmluvy medzi štátmi, ktoré sa vzdali časti svojej suverenity v prospech celku; okrem federálneho zákonodarstva môžu mať štáty vlastnú ústavu aj zákony, dvojitú sústavu štátnych orgánov a dvojité občianstvo; spoločnú majú obranu, zahraničnú politiku a menu, prípadne justíciu (napr. USA, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Austrália)
- konfederácia – voľné zmluvné združenie samostatných štátov, ktoré úzko spolupracujú v niektorých oblastiach, nemajú spoločnú ústavu; štáty vytvárajú orgány na spoločné zaistenie obrany, zahraničnej politiky, prípadne zahraničného obchodu a meny
TEÓRIE VZNIKU ŠTÁTU
- náboženská – štát je výsledkom božieho zámeru, vôle a odráža v sebe božskú dokonalosť
- patriarchálna – základom štátu je rodina, jej postupným rozširovaním vzniká štát (rod, kmeň)
- teória násilia – štát je produkt uplatnenia sily, najmä ozbrojenej, štát je organizácia nadvlády menšiny nad väčšinou
- zmluvná – ľudia zrušili prirodzený stav vecí a odovzdali časť svojich práv a slobôd v prospech celku
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.