Porovnaj riešenie ontologických otázok v dejinách filozofie

POELEÁTSKI PRÍRODNÍ FILOZOFI

EMPEDOKLES

• stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta
• rozlišoval látku a silu
• látku predstavovali večné nemenné korene
• základy sveta, nemenné bytie – živly – označoval ich alegoricky menami božstiev: voda = Nestis, oheň = žiariaci Zeus, zem = Hádes, vzduch = životodarná Héra, miešaním živlov vznikajú veci
• každá vec, dokonca aj človek obsahuje v sebe všetky štyri živly, postavením živlov do jednej roviny zavŕšil myšlienkovo učenie milétskych filozofov
• sily lásky a nenávisť znamenajú pohybovú príčinu, princíp
• láska živly spája a nenávisť rozpája, rozkladá vec späť na nemenné živly; vyzdvihuje zmysli, tvrdí, že tá časť oka, ktorá je z ohňa, vníma všetko, čo súvisí s ohňom, ktorá z vody, všetko súvisiace s vodou
• teória vývinu: Všetko vzniká od najjednoduchších foriem po najzložitejšie; najprv zo zeme vypučali rôzne časti rastlín, živočíchov, pomocou lásky sa pospájali nevhodným spôsobom, nenávisť ich rozložila, potom na určitom stupni vývinového reťazca vznikli rastliny, neskôr živočíchy, človek, najprv ako spojené pohlavie, na vyššej úrovni sa pohlavia oddelili

ANAXAGORAS

• je pluralista, za nemenné základy bytia považuje nekonečné množstvo malinkých častíc, nazval ich zárodky, semienka – sú materiálneho pôvodu, voľným okom nie sú viditeľné. Každé semienko obsahuje niečo zo všetkých štyroch živlov
• nús: dokonalý, všeobecný princíp spájajúci semienka, funguje ako prvohýbateľ, dáva prvý podnet, aby veci vznikli, alebo ich ničí a rozdeľuje späť na semená

ATOMISTI

LEUKIPPOS

• zakladateľ atomizmu, prísny determinista; všetko čo vzniklo, má svoju príčinu, všetko je podmienené nutnosťou

DEMOKRITOS

• existujú len atómy a prázdny priestor, v ňom sa atómy pohybujú, atómy sú najmenšie čiastočky hmotnej podstaty, z ktorých sú zložené jednotlivé veci, atómy sú ďalej nedeliteľné, sú večné a nemenné, majú vlastný samopohyb, vytvárajú aj vonkajší pohyb – vírenie, počas ktorého do seba narážajú, háčikmi sa prichytávajú , zhlukujú sa, a to znamená vznik vecí, rozpojením vec zaniká, atómy sa rozlišujú kvalitami, ktoré sú súčasťou zloženia atómov – tým vysvetľuje rozmanitosť sveta; za všetkým bytím je príčina, ktorá vychádza z prísnych nemeniteľných zákonov prírody, nič nevzniká len tak

SOFISTI

• agnostici: objektívna pravda neexistuje, pravdu má ten, kto vie o svojej pravde presvedčiť ostatných, vie si obhájiť svoje stanovisko, ide tu o rétorickú obratnosť

KRITIAS

• ľudia si tvorili zákony, právo aj náboženstvo, všetko vychádza len z človeka, takéto tvrdenia viedli k etickému relativizmu

PROTAGORAS

• „ človek je mierou všetkých vecí, existujúcich, že existujú, neexistujúcich, že neexistujú“

GORGIAS

• smeroval k agnosticizmu aj nihilizmu (neuznávanie akýchkoľvek hodnôt)
• priviedol skeptické poznanie do extrému
  1. nič neexistuje
  2. keby aj niečo existovalo, bolo by to nepoznateľné
  3. keby to aj bolo poznateľné, bolo by to nevysvetliteľné

SOKRATES

• prispel k rozvoju abstraktného myslenia inou formuláciou otázok- čo to je?- touto otázkou smeruje ku koreňu veci, k podstate

PLATÓN

• objektívny idealista
• vychádzal z Pytagorovho učenia, čísla nahrádzal ideami
• uvažuje nad problémom: čo je vo svete nemenné a večné, tým dospel k dualizmu
• Platónov dualizmus = existencia dvoch svetov: svet zmyslovo vnímateľný – svet zmyslov, svet mienok; prístupný nahliadnutiu prostredníctvom zmyslov, ide o pohľad subjektívny, skreslený, tento svet je nepravé, nedokonalé bytie, kde sa nachádzajú len napodobneniny, kópie, odrazy sveta ideí
• je to svet v ktorom žijeme
• a svet ideí- svet pravého bytia, pozostáva z pravzorov, prazákonov jednotlivých vecí, idey sú večné, nemenné, sú hierarchicky usporiadané, najvyššie je idea dobra ako konečný cieľ a zmysel (vplyv Sokrata)
• vo svete ideí je jediný pravzor spravodlivosti, ale vo svete zmyslovo vnímateľnom môže byť viacero podôb spravodlivosti – spravodlivý čin, spravodlivé gesto, spravodlivý rozsudok
• svet zmyslovo vnímateľný = rozmanitosť, svet ideí = vyššie zovšeobecnenie
• svet ideí je poznateľný len racionálne, cez čisté myslenie (Platón bol racionalista)
• dualizmus sa vzťahuje i na človeka, človek pozostáva zo smrteľného tela a nesmrteľnej duše
• duša predtým, ako sa spojila s konkrétnym telom, prebývala vo svete ideí a tam spoznala všetky pravzory
• proces poznávania, vzdelávania človeka = postupné rozpamätávanie sa duše na svet ideí
• rozpamätávanie sa súvisí s rozumom a s Erosom
• Eros = múdromilovný, túžiaci po idei kráse, spravodlivosti, dobra; Eros = pud hľadania, pomáhajúci rozumu dospieť cez myslenie k ideám
• filozofia, ako ju vníma Platón, je určitý druh erotu – duševnej lásky (odtiaľ pravdepodobne pochádza platonická láska- duševné zbožňovanie osoby)
• telo a duša sú oddelené, duša sa skladá z troch častí – rozum, vôľa a žiadostivosť
• ku každej časti duše priraďuje jednu cnosť (zdatnosť)- múdrosť, statočnosť a umiernenosť a štvrtú cnosť spravodlivosť
• dialektika v učení Platóna = cesta od zmyslového vnímania k čistému mysleniu

ARISTOTELES

• podľa neho sa podstata vecí nachádza vo veciach samotných; základ vedeckého poznania tvorí zmyslové vnímanie
• jeho koncepcia je vedecká, založená na pozorovaní, skúmaní
• metafyzika: prvýkrát sa objavuje u Aristotela, nadprírodné skúmanie, skúmanie nadzmyslového sveta
• Aristoteles bol dualista- každá vec má svoju látku a formu
• látka je možnosť, ktorá sa môže stať cez formu skutočnosťou
• zmenou látky na formu je vyjadrený pohyb
• látka je vec, z ktorej môže niečo vzniknúť, podlieha zmene
• forma je nadobudnutie charakteristických vlastností
• látka = hmota, forma = štruktúra
• látka a forma spolu dávajú jednotu veci (napr. látka = kus mramoru, forma= socha z mramoru)
• všetko čo vzniká má vopred skrytý účel- telos- zmena látky na formu = teleologický pohyb
• cez tento pohyb sa svet usiluje nadobudnúť určitú dokonalosť, v tom spočíva krása a životnosť prírody
• príčiny vznikania:
  • látková príčina – materiálna príčina, z čoho vec vzniká (napr. kus kameňa)
  • formálna príčina – určuje tvar, charakteristiku (napr. kameň sa začína pretvárať na konkrétnu sochu)
  • pôsobiaca príčina – meniaci činiteľ (napr. sochár)
  • účelová príčina – určuje konečný cieľ (napr. socha ako umelecké dielo)
• prvohýbateľ – je nehybnou príčinou, prapočiatkom všetkého pohybu, je večný, oddelený od jednotlivých vecí
• je najvyšším princípom usporiadanosti a jednoty sveta
• všetky telesa sveta sú zložené zo štyroch základných prvkov- ťažké: zem a voda (ich miesto je dole) a ľahké: vzduch a oheň (smerujú hore)
• duša je nadradená nad telo, duša je zdrojom aktivity
• poznáme tri formy duše: vegetatívna – vyživovacia (v rastlinách a u zvierat)
• zmyslová – možnosť vnímania a pociťovania (u zvierat a u ľudí) a rozumová (u ľudí)
• rozum spája s dušou; rozlišuje rozum receptívny (prijíma materiál zo zmyslovej skúsenosti, z neho abstrahuje pojmy) a činný rozum (nie je viazaný na telo, je nesmrteľný)

STOICI

• pohŕdanie všetkým materiálnym a pominuteľným- oslobodenia sa od bolesti a utrpenia
• Zenón – človek je mikrokozmos, ktorý je súčasťou makrokozmu (vesmír)- tým je vyjadrená jednota
• existuje jediný základ- príroda(bol materialista a monista)
• novoplatonizmus – kľúčový pojem je Jedno- zahŕňa všetko bytie, niečo ako Boh, z neho emanuje (vyžaruje) svetlo, vo všetkom, čo existuje je Boh; Jedno= dobro, krása, pravda, je najdokonalejšie, absolútne, večné

STREDOVEKÁ FILOZOFIA

PATRISTIKA

• Aurélius Augustín – idey = pravzory všetkého bytia – najprv sú v mysli Boha a potom podľa nich je stvorený svet – svet = obraz a uskutočnenie týchto pravzorov

SCHOLASTIKA

• ranná scholastika – do popredia sa dostáva gnozeológia
• realisti – najprv existovali pojmy (napr. v mysli Boha) a potom podľa toho vznikli veci
• nominalisti – reálne existujú veci a pojmy slúžia na ich pomenovanie, ide o postup od rozumu k viere

TOMÁŠ AKVINSKÝ

• podstata vecí (vplyv Aristotela)- veci sa skladajú z látky (nesie v sebe možnosť stať sa niečím) a z formy (nadobudnutie tvarov, vlastností, charakteristík
• možnosť sa zmenila na skutočnosť)
• podstata = dôležité základné črty, všeobecne určenie
• Akvinského pojem existencia zachytáva individualitu, jedinečnosť
• ide o prechod od všeobecného k jednotlivému, prechod od podstaty k existencii, podstata sa v konkrétnej veci spája s existenciou
• hierarchia, usporiadanie sveta vyplýva z princípu – za mnohorakosťou vecí sa skrýva jednota sveta
• všetko, každá vec, živočích má v sebe istú formu (tvar, množstvo vlastností), viac formy – bližšie k dokonalosti
• najnižšie – neživá príroda, potom v hierarchii nasledujú rastliny, živočíchy so schopnosťou vnímať, vyššie sa nachádza človek tvorený smrteľným telom a nesmrteľnou dušou (myslenie + vôľa umožňujúca možnosť výberu), ktorá ho približuje k Bohu
• ešte bližšie k Bohu v hierarchii sú anjeli – čistá podstata bez hmoty, ale nie sú dokonalí, lebo boli stvorení; najvyššie miesto prináleží Bohu- stvoriteľovi, zdroju všetkej existencie, prameňu všetkého dobra
• novoveká filozofia