Filozofické smery – fenomenológia, existencionalizmus, pragmatizmus
FENOMENOLÓGIA filozofický prúd reagujúci na problémy človeka; originálny prístup k riešeniu základných otázok gnozeológie; v tom čo vidíme, sa niečo ukazuje, a to nesmie byť prekryté pojmom – snaha zachrániť rozum pred rizikom skĺznutia do bludov, pokus zladiť matematické a logické zákony do akejsi jednoty jedna z najvplyvnejších filozofií smerujúca k pochopeniu možností a platností poznania podstaty požiadavka fenomenológie, vrátiť […]
FENOMENOLÓGIA
- filozofický prúd reagujúci na problémy človeka;
- originálny prístup k riešeniu základných otázok gnozeológie; v tom čo vidíme, sa niečo ukazuje, a to nesmie byť prekryté pojmom – snaha zachrániť rozum pred rizikom skĺznutia do bludov, pokus zladiť matematické a logické zákony do akejsi jednoty
- jedna z najvplyvnejších filozofií smerujúca k pochopeniu možností a platností poznania podstaty
- požiadavka fenomenológie, vrátiť sa späť k samotným veciam obnovou pôvodnej čistej skúsenosti.
EDMUND HUSSERL
- zakladateľ fenomenológie, moravský Nemec, idealistický mysliteľ;
- je dôležité poznávať fenomény – to, čo sa ukazuje, fenomén obsahuje dve vrstvy : prvá – vonkajšia: vnímame ju zmyslami a druhá – podstata – postihujeme ju duchovným aktom, vnútornou skúsenosťou, tak nahliadame na veci v ich autenticite.
- čistá podstata: návrat k objektívnemu, všeobecne platnému; filozofia nebude skúmať reálny svet, musí ísť o čistú vedu, zavŕšenie ľudského poznania; filozofia má objavovať večné, nemeniteľné pravdy, svet čistého vedomia.
- Husserl rozlišuje eidetickú vedu – filozofia, ostatné vedy sú empirické
- významné diela: Idey čistej fenomenológie a fenomenologickej filozofie, Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia
- fenomenológia mala vplyv na mnoho filozofických smerov, najmä na existencionalizmus, ohlas našla i v psychológii.
EXISTENCIALIZMUS
- jedna z najvplyvnejších filozofií moderného obdobia;
- rozdelenie :
- Nemecký existencializmus: Martin Heidegger, Karl Jaspers
- Francúzsky existencializmus: Jean Paul Sartre
- Ateistický existencializmus: Martin Heidegger, Jean Paul Sartre
- Náboženský existencializmus: Karl Jaspers
Tento filozofický prúd vznikol v zákopoch prvej svetovej vojny, bol ovplyvnený ďalšou vojnou, hrozbou atómovej katastrofy, ekologickými problémami.
- filozofické vplyvy: Schopenhauer – motívy smrti, strachu, samoty
- existencialisti boli kritizovaný za pesimizmus, ale ich pesimistické myšlienky sa ukázali ako premyslený ťah, chceli zámerne otriasť ľuďmi, aby sa spamätali, začali konať a správať sa ľudsky.
- podstatou a základnou kategóriu: individuálna existencia, existencia ako spôsob bytie, v nej sa prejavuje to jedinečné, neopakovateľné; svet= môj pocit, moje vedomie; skutočnosť je taká, ako sa zrkadlí v mojej psychike.
- existencialisti odmietajú akúkoľvek objektivizáciu, prírodné vedy kritizujú za neschopnosť poskytnúť človeku národ, ako žiť, ako riešiť hraničné situácie, o tom je práve filozofia.
- hraničná situácia – viacero podôb, moment života a smrti, utrpenie, bolesť samota, akty rozhodovania, nuda, nespoľahlivosť spoločnosti
- existencializmus mal veľký vplyv na umenie (najmä literatúru), o to väčšmi pôsobili na verejnosť.
KARL JASPERS
- psychiater, psychológ, nemecký filozof
- sústreďuje sa na skúmanie vnútra človeka; zaujímajú ho pocity človeka, motívy, ktoré nútia človeka konať v istom okamihu určitým spôsobom, snaží sa odhaliť hranice ľudských možností
- „Človek je najväčšia možnosť a aj najväčšie nebezpečenstvo sveta.“
- životná existencia jednotlivca sa najlepšie prejaví cez dva momenty:
1) Hraničná situácia – je to pre človeka skúškou, ktorá sa dá ťažko zvládnuť, prichádza otrasenie, popi ňom sa začína odhaľovať pravé bytie, človek sa prestáva kontrolovať, spontánne sa prejaví, je sám sebou.
2) Komunikácia – neznamená len zúžené chápanie – bežné rozhovory, ide o existenciálnu otvorenosť pre ostatných.
MARTIN HEIDEGGER
- nemecký filozof existencie
- „Prečo vôbec niečo je? Čo je to bytie?“
- do centra svojho myslenia postavil ontológiu, otázky súvisiace so zmyslom bytia, už ako chlapca ho fascinovalo samotné bytie, podľa neho sa nikto bytím nezaoberá;
- náročná filozofia na čítanie, zložité myšlienky,
- vychádza z toho, že či človek chce , alebo nie, musí sa zaoberať bytím, lebo s ním bezprostredne súvisí, vec sama si neuvedomí svoju existenciu, ale človek si uvedomuje aj veci.
- je konečným súcnom, ktoré vie o svojom bytí – a to nazýva Heidegger pobyt; ľudské bytie je existenciou, ostatné veci len sú.
- Bytie vo svete – človek závisí od sveta, je doň začlenený
- Bytie k smrti – človek vie o svojej konečnosti, o svojej smrti, v dôsledku toho pociťuje úzkosť, starosť o vlastnú existenciu, uvedomuje si osamelosť momentu smrti;
- neautentické bytie – charakterizuje ho neosobné slovko man, človek si neuvedomuje svoje existenciu, nežije, vyjadruje sa spôsobom, robí sa, musí sa, myslí sa, nerozhoduje, nemyslí sám za seba, nie je samým sebou.
- len v autentickom bytí jednotlivec pochopí podstatu svojho bytia
- Dielo: Bytie a čas – najlepšia kniha existencializmu
- poznanie: nejde o pasívne prijímanie poznatkov, ale o tvorivý akt.
JEAN-PAUL SARTRE
- prejavuje sa u neho najviac pesimizmus, je mysliteľ zhnusený existenciou, existenciu charakterizujú absurdity
- existencia predchádza esenciu; jestvovanie predchádza bytie; jav podstatu; podstatu našej existencie spoznávame až v momente smrti; celý život neviem, čo je zmyslom nášho bytia, pretože počas života vstupujeme do rôznych situácií, ich riešením, rozhodovaním sa.. napĺňame podstatu bytia.
- náš život smeruje k smrti – ďalší paradox
- považuje voľbu za prekliatie, pretože spolu so slobodou rozhodovania prichádza zodpovednosť, a to je pocit obrovskej ťarchy, nie pocit slobody, navyše zodpovednosť nesieme nielen za seba, ale aj za statných .
- Dielo: Bytie a ničota – napriek tomu, že človek sa snaží niečo vytvoriť, zanechať. prejaviť náklonnosť, žiť, aj tak sa približuje k smrti – v tom vidí absolútnu nezmyselnosť.
PRAGMATIZMUS
- prvá pôvodná americká filozofia, začiatkom 20. stor. sa rozšírila do Európy,
- zachytáva americkú mentalitu- zbytočne sa niečím zaoberať, ak to neprináša zisk
- pragmatizmus znamená praktickú filozofiu, je súčasťou politických teórií demokratických spoločností
- pragmatizmus ako filozofia má tri základné problémy: poznanie, pravda, význam;
- pravdivé je len to, čo je človeku užitočné, všeobecné pravdy neexistujú;
- hlavné kritérium: užitočnosť
- nie je podstatné, či sa predstavy, pojmy, súdy zhodujú so skutočnosťou, dôležité je, aby boli prínosom pre konanie, úlohou myslenia je vytváranie návykov na konanie
- predstavitelia:
CHARLES SANDERS PEIRCE
- sformuloval základné myšlienky pragmatizmu, súvisiace s praktickým životom.
WILLIAM JAMES
- lekár, psychológ, filozof; veľa cestoval; v myslení sa prejavil ako praktický človek, zameral sa na výsledky konania; podľa neho sa musí niečo najprv v praxi osvedčiť a potom má zmysel sa tým hlbšie, podrobnejšie zaoberať; je zástancom konsenzovej teórie pravdy – pravda, na ktorej sa viacerí dohodnú
Prístup k poznávaniu je ovplyvnený tromi základnými aspektmi:
1) Svet chápať ako dynamický, premenlivý, tomu prispôsobiť i myslenie
2) Pluralizmus – nevychádzať z jedného postoja, pohľadu, názoru
3) Zdravý skepticizmus (pochybovanie) k všetkému – nič nebrať ako definitívne, konečné
- otázka Boha – veria tí, ktorým je náboženstvo nejakým spôsobom užitočné
JOHN DEWEY
- predstaviteľ inštrumentalizmu; inštrument = nástroj; myslenie a poznanie = nástroj, ktorým riešime problémy, konfliktné situácie, cieľ života – zdokonaľovanie človeka a vzťahov medzi ľuďmi.
RICHARD RORTY
- americký filozof, predstaviteľ neopragmatizmu, obmena pragmatizmu, doplnená prvkami lingvisticko-analytickej filozofie a filozofie vedy;
- správnosť alebo nesprávnosť toho, čo hovoríme, platí tu a teraz.“ , to sa týka aj myslenia a konania, pretože všetko sa sprostredkúva jazykom.
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.
