Filozofia 19. storočia – scientistická orientácia

• do Európy sa šíria ideály francúzskej revolúcie (bratstvo, rovnosť, sloboda)
• prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry…
• priemyselná revolúcia – vzniká robotnícka trieda, sťahuje sa do miest – stráca zázemie a istotu
• filozofia – pluralizus tém aj smerov:
  • Proces odcudzenia – v meste nepoznajú človeka, priemyselná výroba ubíja človeka – robotník si nemôže kúpiť čo vyrobil, nevidí produkt
  • Spoločenský pohyb – podmetom je revolúcia, revolučná alebo evolučná cesta – podľa vzťahu k vedám môžeme rozčleniť na dva prúdy:

1) Scientisti

– filozofiu chápu ako vedu, má úzko spolupracovať s vedami;
– pozitivizmus – A. Comte
– novokantovstvo
– marxisti – K. Marx, F. Engels

2) Iracionalisti

– antropologický, zaoberajú sa človekom
– S. Kierkegaard
– A. Schopenhauer
– F. Nietzsche

1. SCIENTISTICKÁ ORIENTÁCIA

POZITIVIZMUS

• 3 fázy:
  • pozitivizmus Comta, Spencera, Milla (19.st.)
  • empiriokriticiz­mus – Mach, Avenarius (prelom 19./20.st.)
  • novopozitivizmus (logický empirizmus) – Russel, Wittgenstein, Carnap (20.st.)