Uveďte znaky mýtického, náboženského a filozofického myslenia

• Mýtické myslenie je myslenie, ktoré pri chápaní sveta a človeka vychádza z mýtu. Je to myslenie, ktoré v príbehu o pradávnej minulosti (grécke slovo „mythos“ znamená rozprávanie, povesť, báj) opisuje, stvárňuje pôvod vecí a ich usporiadanie v kozme.
• Mýtické myslenie pripisuje bohom, ľuďom, zvieratám, rastlinám, predmetom funkciu predstavovať nejaký súbor javov a jeho vzťahy k iným súborom.
• Tieto predstavy mu umožňujú rozčleniť priestor a čas, oddeliť to, čo je posvätné, od toho, čo je profánne, svetské, klasifikovať živočíšnu a rastlinnú ríšu, určiť pôvod svojho rodu a príbuzenské vzťahy, jednoducho priradiť veciam ich zmysel a usporiadať ich.
• Prostriedkom tohto usporadúvania je v mýtickom myslení obrazná predstava. Zmysel tu vždy vystupuje v obraznej podobe, v postave, rastline, v predmete, ktoré vystupujú v nejakom príbehu.

NÁBOŽENSKÉ MYSLENIE

• Filozofia bola dlho chápaná ako prostriedkom náboženského myslenia.
• Filozofia a náboženstvo majú spoločnú problematiku. Všetky skúmajú tak večnosť, dokonalosť ako aj nekonečnosť. Pýtajú sa na pôvod sveta a pôvodného stvoriteľa sveta a ľudstva. Riešenie týchto problémov je v každej disciplíne rôzne: Filozofia riešenie hľadá cez pojmy, náboženstvo riešenie hľadá cez najvyššiu bytosť – Boha.
• V histórii ale aj v dnešnom období rozlišujeme 4 podoby vzťahov medzi náboženstvom a filozofiou. Všetky tieto podoby majú svoj pôvod už v starovekom grécku, či stredoveku.
  1. filozofia a náboženstvo sú protikladné (Nietzsche, Herakleitos)
  2. filozofia a náboženstvo sú v jednote (A.Augustinus)
  3. filozofia a náboženstvo sú síce samostatné vedy ale spolupracujú, pričom filozofia je podriadená náboženstvu a je teda slúžkou náboženstva.
  4. filozofia a náboženstvo sú od seba úplne nezávislé a vyvíjajú sa úplne oddelene, pričom nemajú nič spoločného.
• Filozofia sa veľmi živo zaoberá vzťahom k Bohu. Na základe prístupu k tejto otázke sa vo filozofii vyvíjajú 4 prístupy k Bohu a to:
  1. teizmus – viera k Bohu (monoteizmus – k jednému Bohu, polyteizmu – k viacerým Bohom)
  2. ateizmus – odmietanie existencie Boha
  3. deizmus – viera k Bohu, ktorá nie je vyjadrená konkrétnym náboženstvom
  4. panteizmus – je to príroda, v ktorej sa Boh ukazuje, ktorá splýva s Bohom

FILOZOFICKÉ MYSLENIE

• je myslenie generujúce filozofické pojmy a manipulujúce s nimi.
• podľa B. Spinozu je filozofické myslenie sebavýchova a zdokonaľovanie intelektu.
• filozofické myslenie sa začína prirodzeným a rozumovým vysvetľovaním celej skutočnosti, ktorá človeka obklopuje
• je to vlastne cesta od mýtu k logu (pred filozofiou bola mytológia)
• vzniká z údivu, ktorý nás vytrhne zo samozrejmosti sveta (teda prirodzeného postoja k svetu).
• dávajú si otázky: čo je svet; odkiaľ je svet? Aký zmysel má môj život?
• logos – všeobecný pojem, označuje všeobecný zákon, poriadok a harmóniu sveta. Prechod od mýtu k logu teda znamená opustenie predstavy, že chod sveta sa riadi vôľou bohov. Svet je odteraz predstavovaný ako súbor javov, ktoré sa riadia určitou poznateľnou a vysloviteľnou zákonitosťou.