Peniaze, inflácia, bankové inštitúcie

PENIAZE v minulosti ľudia peniaze nepoznali, lebo ich nepotrebovali; sú výsledkom prirodzeného vývoja výroby, súvisia so spoločenskou deľbou práce a výmenným obchodom peniaze sú zvláštnym druhom aktív, ktoré plnia funkciu výmenného prostriedku, prostriedku miery hodnôt a uchovávateľa hodnôt VZNIK PEŇAZÍ naturálna výmena ľubovoľný tovar sa vymieňal za hocijaký iný tovar nevýhodné, lebo ťažko sa hľadali kupujúci a […]

PENIAZE

v minulosti ľudia peniaze nepoznali, lebo ich nepotrebovali; sú výsledkom prirodzeného vývoja výroby, súvisia so spoločenskou deľbou práce a výmenným obchodom
peniaze sú zvláštnym druhom aktív, ktoré plnia funkciu výmenného prostriedku, prostriedku miery hodnôt a uchovávateľa hodnôt

VZNIK PEŇAZÍ

naturálna výmena
- ľubovoľný tovar sa vymieňal za hocijaký iný tovar
- nevýhodné, lebo ťažko sa hľadali kupujúci a predávajúci, ktorým by vzájomná výmena vyhovovala
tovarové (komoditné) peniaze
- z množstva tovarov sa vyčlenili komponenty (napr. dobytok, koreniny, plátno, mušle), ktoré bolo výhodné vymieňať, stali sa všeobecným výmenným ekvivalentom, platidlom, prvá forma peňazí
- nevýhody, lebo zlá deliteľnosť, skladovateľnosť a krátka trvácnosť
kovové peniaze
- zo začiatku = úlomky, rôzne zliatiny drahých kovov, neskôr mince s pečaťou panovníka
- výhodou bolo, že boli ľahko prenášateľné
- nevýhody boli, že sa dali falšovať, nebol dostatok drahých kovov, ťažko vyčísliteľné menšie položky
- najstaršie kovové mince nájdené na Slovensku – biatek (keltské strieborné mince z 1. storočia pred našim letopočtom)
- bimetalizmus – obdobie zlatých a strieborných kovových peňazí
- monomentalizmus – obdobie len zlatých peňazí
papierové peniaze
- objavili sa v Číne (prvé mali rozmery 20×30 cm), najprv ich ľudia prijímali s veľkou nevôľou, ale ujali sa a rýchlo sa šírili
- výhodou bolo, že boli ľahké na prenášanie aj skladovanie
- v Európe sa prvýkrát začali používať vo Francúzsku
- zo začiatku boli kryté zlatom a dali sa priamo za zlato meniť – peňažný systém zlatý štandard (zanikol v súvislosti s rozvojom výroby na začiatku 20. storočia)
- peňažný systém zlatý zliatok – obmedzená vymeniteľnosť peňazí za zlato, iba veľké sumy zameniteľné za zlaté tehly, prúty
- peňažný systém štandard zlatej devízy – ďalšie obmedzenia vymeniteľnosti – za zahraničnú menu (dolár za zlato)
- od 70. rokov 20. storočia prestalo byť zlato zameniteľné aj v medzinárodnom obchode, peniaze sú legálnym obeživom

SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ

hotovostné

papierové peniaze – forma bankoviek, vydáva ich štátna centrálna banka, sú kryté zlatom (väčšina krajín – bankový princíp s 40% krytím) a tým, na základe čoho boli dané do obehu- úver, reeskont, devízy a valuty
drobné mince – na drobné platby za tovary a služby v hotovosti
snaha postupne odstraňovať drobné mince z obehu (ich výroba je drahšia ako ich hodnota)

bezhotovostné

bankové = depozitné (žírové) peniaze – forma zápisov na bankových účtoch, teda peniaze uložené v bankách, sporiteľniach, v iných peňažných ústavoch; dajú sa zameniť za hotovosť
výhodou je spôsob platby prevodom z účtu na účet, ktorý je rýchlejší, praktickejší a bezpečnejší
skoro peniaze (kvázipeniaze) – úrokované vklady s určitou výpovednou lehotou, niektoré druhy likvidných cenných papierov (štátne obligácie v podobe úveru)
likvidita – také množstvo a zloženie hospodárskych prostriedkov peňažného ústavu, ktoré umožňujú plynulé uskutočňovanie platieb; platobná schopnosť
likvidnosť

FUNKCIE PEŇAZÍ

prostriedok výmeny – sprostredkovanie, uľahčenie výmeny tovarov
zúčtovacia jednotka – vyjadrenie hodnoty ostatných tovarov a služieb, aktív, pasív; porovnávanie hodnôt
vyčíslenie mzdy, ceny, nákladov, výnosov
nositeľ, uchovávateľ hodnôt – schopnosť uchovávať hodnoty v čase
za peniaze sa dajú kúpiť cenné veci (pozemok, dom, umelecké dielo)

INFLÁCIA

inflácia je negatívny jav ekonomiky, súvisiaci s ekonomickou nerovnováhou, do obehu sa dostane viac peňazí, ako je krytých, peniaze strácajú svoju hodnotu, vonkajším znakom je narastanie cien
inflácia zasahuje celú ekonomiku, komplikuje vývoj národného hospodárstva, život ekonomických subjektov, ich príjmy rastú pomalšie, narastajú výdavky za základné životné potreby
opakom je deflácia
index spotrebiteľských cien= aritmetický priemer z cien tovarov každodennej potreby
najznámejším ukazovateľ miery inflácie; vypočítame ako pomer rozdielu cenovej hladiny daného roku a predchádzajúceho roku k cenovej hladine predchádzajúceho roku
miera inflácie vyjadruje zmenu cenovej úrovne statkov a služieb v priebehu určitého časového obdobia v percentách

FORMY INFLÁCIE

podľa rýchlosti rastu cien
- mierna – nemá výraznejší dopad na ekonomiku, neznamená pokles HDP, tempo rastu cien neprekračuje tempo rastu výroby, ročný nárast cien je jednociferné číslo
- cválajúca – desiatky, stovky percent nárastu cien ročne, zhoršuje sa výkonnosť ekonomiky, peniaze strácajú kúpnu silu, ľudia sa ich snažia vymeniť za statky; k hospodárskym problém sa pričleňujú aj sociálne
- hyperinflácia – viac ako tisícpercetné tempo rastu cenovej hladiny za rok, znamená rozklad ekonomiky, peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, ceny, mzdy sú vysoko nestabilné (napr. niektoré štáty Južnej Ameriky, ktoré majú nestálu politickú scénu; Nemecko po prvej svetovej vojne ako dôsledok splácania vojnových reparácií)
podľa zásahu štátu do rastu cien
- otvorená – ceny rastú v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou
- skrytá – neprejavuje sa rastom cien, ale nedostatkom niektorých druhov tovarov (typická pre príkazovú ekonomiku)
podľa príčin narušenej peňažnej rovnováhy
- dopytová – pri daných cenách rastie dopyt rýchlejšie ako ponuka
- ponuková (nákladová) – k inflácii dochádza v dôsledku rastu cien vstupov (surovín, materiálov,
podľa nástroja nestabilizácie meny
- deflácia – odčerpanie prebytočného množstva papierových peňazí z obehu
- devalvácia – znižovanie oficiálneho kurzu meny vzhľadom na iné meny
- revalvácia – zvýšenie kúpnej sily menovej jednotky vzhľadom na iné meny
stagflácia = zvláštna forma inflácie sprevádzaná vysokou nezamestnanosťou

Bankový systém

je to základ finančného systému zmiešanej ekonomiky; je to systém finančných inštitúcií, ktoré sa venujú bankovým operáciám, pričom v trhových ekonomikách býva dvojstupňový; prvý stupeň tvorí centrálna banka, druhý stupeň tvoria komerčné banky a banky špeciálneho zamerania (finančné inštitúcie)

TRI DRUHY BANKOVÝCH INŠTITÚCIÍ

CENTRÁLNA BANKA

ceduľová, emisná banka bánk – najdôležitejšia inštitúcia peňažnej politiky štátu
je zriadená štátom
neposkytuje bežné bankové služby
vykonáva emisiu – dáva peniaze do obehu
dozerá na dostatok peňazí, uskutočňuje finančné operácie štátu, zabezpečuje relatívnu stabilitu menovej a bankovej sústavy v krajine, poskytuje obchodným bankám úvery, ovplyvňuje ich činnosť, stará sa o stabilitu meny
na Slovensku= Národná banka Slovenska (NBS) – jej postavenie a úlohy vymedzuje Ústava SR
o stabilitu meny sa centrálna banka stará pomocou týchto nástrojov:
- určovaním výšky povinných minimálnych rezerv – komerčné banky musia povinne zo zákona udržovať minimálne rezervy pre prípad, keby sa vkladatelia rozhodli svoje vklady vybrať a centrálna banka má právo v určitom časovom intervale túto výšku rezerv meniť
- určovaním diskontnej sadzby tj úrokovej sadzby, za akú si môžu komerčné banky od nej požičiavať – od diskontnej sadzby sa odvodzujú všetky úrokové sadzby v ekonomike
- operáciami na voľnom trhu môže zvyšovať alebo znižovať množstvo peňazí v obehu, na čo využíva predaj a nákup štátnych obligácií- predajom znižuje množstvo peňazí v ekonomike a opačne

OBCHODNÉ (KOMERČNÉ) BANKY

poskytujú bankové služby na prvopláne podnikom, družstvám, súkromným podnikateľom, potom fyzickým osobám; snažia sa o maximalizáciu zisku; vykonávajú tri typy operácií:
- aktívne operácie – poskytujú úvery, za tie poberajú úroky
- pasívne operácie – prijímajú vklady klientov, vyplácajú úroky; vydávajú vlastné akcie, vyplácajú dividendy
- sprostredkovateľské operácie – rôzne prevody na účtoch (bezhotovostný platobný styk), iné služby zákazníkom, zmenárenské služby, depozitné služby (úschova cenností); úrok= cena, ktorú dlžník vypláca veriteľovi za poskytnutú pôžičku, vyčíslená v percentách; ne daný úrokovou mierou

NEBANKOVÉ FINANČNÉ INŠTITÚCIE

sporiteľne– peňažné ústavy poskytujúce služby prednostne fyzickým osobám, na druhom mieste podnikateľom, iným inštitúciám; vykonávajú tie isté operácie ako banky; poskytujú možnosti otvorenia sporožírových účtov; niektoré sporiteľne nadobudli charakter komerčnej banky (napr. Slovenská sporiteľňa)
poisťovne– peňažné ústavy zamerané na poisťovaciu činnosť, uzatvárajú poistné zmluvy (poistenie osoby, majetku a zodpovednosti za škody) a v prípade poistnej udalosti (úraz, krádež, požiar, povodeň) vyplácajú dohodnutú výšku odškodného; aby mohli vyplácať záväzky, vytvárajú rezervy z poistného a z vlastnej podnikateľskej činnosti
mena je označenie domácej peňažnej jednotky, je to zákonom upravená sústava prvkov peňažného obehu v krajine
konvertibilita meny znamená vymeniteľnosť vlastnej meny za zahraničnú a môže byť:
- čiastočná – vymeniteľná len za niektoré zahraničné meny, alebo uplatniteľná len vnútri vlastnej krajiny – vnútorná vymeniteľnosť
- voľná = úplná – voľne vymeniteľná za ktorúkoľvek inú menu bez ohraničenia, tak vo vnútri krajiny, ako aj v zahraničí
menový kurz je pomer, v akom sa zamieňajú dve meny navzájom, ktorý je výsledkom vzťahu medzi ponukou a dopytom po cudzej mene; ceny valút a devíz uvádza v kurzovom lístku Národná banka Slovenska