Terminológia ekonómie

EKONÓMIA spoločenská veda, skúma hospodárske aspekty života spoločnosti, motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov; zamýšľa sa nad výrobou, rozdeľovaním a výmenou statkov a služieb na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivcov a spoločnosť; rieši množstvo vzácnych zdrojov, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary a služby, ktoré […]


EKONÓMIA

  • spoločenská veda, skúma hospodárske aspekty života spoločnosti, motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov; zamýšľa sa nad výrobou, rozdeľovaním a výmenou statkov a služieb na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivcov a spoločnosť; rieši množstvo vzácnych zdrojov, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary a služby, ktoré by ľudstvo chcelo spotrebúvať

EKONOMIKA

  • cieľavedomá praktická hospodárska činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdeľovanie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, pretože konečným cieľom každej ekonomiky je uspokojovanie určitých potrieb; tri základné otázky: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať
  • potreba– určitý pocit nedostatku niečoho, ktorý chceme odstrániť získaním adekvátnych prostriedkov; prvotný podnet na ekonomickú činnosť; hybná sila ekonomickej činnosti; uspokojovanie potrieb je hnací motor ekonomiky, niektoré nové potreby vznikajú a niektoré zanikajú; máme neohraničené (nekonečné) množstvo potrieb ale uspokojovanie je obmedzené (nemáme toľko možností, peňazí, času- tj. vzácnych zdrojov)

DELENIE POTRIEB

PODĽA VÝZNAMU

  • primárne = existenčné (jedlo, bývanie)
  • sekundárne = naučené, získané, prežili by sme bez nich (TV, auto, mobil)

PODĽA POČTU ĽUDÍ

  • individuálne – potreby vlastné jednotlivcovi, subjektívne
  • skupinové – skupina ľudí, ktorí majú niečo spoločné
  • celospoločenské – spoločnosť si zadefinovala, ktoré potreby je treba chrániť (vzdelávanie, zdravotníctvo, právna ochrana)

PODĽA CHARAKTERU

  • hmotné – materiálne (kniha, auto)
  • nehmotné – nemá materiálnu povahu (niečo poznať, ovládať, vedieť)

STATOK

  • každá užitočná vec, ktorá slúži na uspokojovanie potrieb; subjektívna kategória- každý z nás subjektívne vyhodnotí čo je preňho užitočné; vysvetľuje prečo človek limitovaný peňažný zdroj dáva na nákup toho konkrétneho statku
  • delenie statkov:

PODĽA VLASTNÍCTVA

  • súkromné – vlastní ho jedna osoba, iný ho nemôžu používať (byt, auto, mobil)
  • verejné – nepatrí jedincovi, používajú ho všetci, majiteľom je štát (dáva prostriedky na chod a opravu) (zdravotníctvo, školstvo, doprava, súdnictvo, polícia, príroda)

PODĽA DOSTUPNOSTI

  • voľné – dostupné v dostatočnom množstve v prírode, ľudia ich nechcú kupovať (slnko, piesok, vzduch, morská voda, sneh)
  • vzácne = ekonomické – človek sa k nim dopracuje úsilím (zaplatí, vyrobí, vydoluje…) (chlieb, ťažba uhlia, auto)

PODĽA FORMY

  • hmotné – majú materiálnu povahu (piesok, lavica, kniha)
  • nehmotné (aj služby)- nemajú materiálnu povahu, delíme na tri kategórie_ služby, duševné výtvory (vedomosti) a prírodné procesy (slnečná energia, veterná energia)

PODĽA ÚČELU

  • spotrebné- končia u konečného spotrebiteľa (osoba, firma) a ďalej sa na nič iné nepoužívajú (mobil, PC, chlieb)
  • kapitálové- výrobky alebo služby ktoré sú určené na ďalšiu výrobu (stroje, plasty, PC vo firme, chladnička v obchode), môžu byť jednorazové (múka) alebo na dlhšie používanie (stroje, budova)

SLUŽBY

  • predstavujú zvláštny druh statku, ktorý nemá materializovanú podobu; sú to nehmotné, neviditeľné, neskladovateľné a neskaziteľné ekonomické statky, prostredníctvom ktorých sa uspokojuje časť potrieb; môžu mať materiálnu i nemateriálnu podobu; upokojujú potreby priebehom (dovolenka, kozmetika)

DEĽBA SLUŽIEB

  • osobné – dejú sa na osobe (kozmetika, kaderníctvo)
  • vecné (oprava tovaru)
  • výroba. proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov na statky a služby užitočné pre ľudí; statok (vstup, input)—výroba – výrobok(výstup, output)
  • výrobné faktory= vstupy= inputy; existujú tri základné výrobné faktory:
  • práca – ľudský kapitál, prínos je v produktivite; cieľavedomá účelná činnosť človeka, človek využíva svoje schopnosti, inteligenciu, nadanie, plynie mu z práce dôchodok (úžitok)= mzda
  • pôda (prírodné zdroje)- výtvorom prírody, jej množstvo je obmedzené, hodnotu pôdy určuje pri poľnohospodárskej pôde jej úrodnosť a pri nepoľnohospodárskej pôde jej poloha; pôda má monopol (nemožno je rozširovať), plynie z nej dôchodok (renta= dôchodok z prenájmu pôdy)
  • kapitál – statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia na bezprostrednú spotrebu ale na výrobu ďalších statkov; dôchodok= zisk (z podnikateľskej činnosti) a úrok (z peňazí)
  • výstupy = outputy:
  • výrobky – všetko čo vyjde z procesu výroby a má materiálnu povahu (auto); tovary= výrobky ktoré sú už na trhu (nie každý výrobok sa stane tovarom)
  • služby – výstup z výroby, má nemateriálnu povahu (dovolenka)
  • spotreba – reálne uspokojovanie našich potrieb:
  • osobná spotreba (individuálna)
  • verejná spotreba – spotreba štátu a jeho inštitúcií na správu, políciu, súdnictvo, obranu..
  • spoločenská spotreba- celá alebo len z časti hradená zo štátneho rozpočtu (školstvo, zdravotníctvo, kultúra)
  • trh – miesto, kde sa stretáva kupujúci s predávajúcim aby sa dohodli na cene
  • subjekty trhu:
  • domácnosť
  • firma
  • štát (špecifický subjekt trhu)

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.