Dejepis
Čechoslovakizmus
Slovensko je najvyspelejšou časťou Uhorska ma martinskom zhromaždení vznikajú národné výbory a rady, ktoré si vytvorili aj vlastné gardy, ktoré mali dozerať na poriadok v obci- 1919 zrušené 6.11. 1918 Dočasná vláda prišla do Skalice (Šrobár, Blaho, Štefánik, Dérer) a oboznámila obyvateľov so vznikom ČSR moc prevezme ČS národný výbor – riadil štát, zriadil 14 ministerstiev- právomoc odovzdal Revolučnému národnému zhromaždeniu – […]
čítajte viacSlovensko 1918-1920
nástup Karola IV.- pokúsil sa o mier s Dohodou a obnovil zasadnutie rakúskeho parlamentu – tu predložili požiadavky Česi a Slováci v júli 1918 ČS národný výbor robí prípravy na domácej pôde na vznik spoločného štátu v Liptovskom Sv. Mikuláši prijali myšlienku spoločného štátu sociálni demokrati (Vavro Šrobár) v Turčianskom Sv. Martine (Matúš Dula)- rokovanie o samourčovacom práve Slovenska, prvým krokom mala byť SNS 18. 10. 1918 […]
čítajte viacCentrá boja za vznik ČSR
PARÍŽSKE CENTRUM Tomáš Garrigue Masaryk: bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu stretáva sa s inými politikmi december 1914 – odchádza do Ženevy 6.7.1915 – vydáva na pamiatku Jána Husa dielo Nezávislé Čechy (je tu priložená aj mapa) získava ohlas na svoje dielo a ozve sa mu jeho žiak Milan Rastislav Štefánik z Paríža a pozve ho k sebe v Paríži sa spoja […]
čítajte viacSlovensko v čase prvej svetovej vojny
František Ferdinand d´Este rokuje s Milanom Hodžom – chcel oslabiť maďarskú vládnu politiku voči nemaďarským národom v monarchii (dualizmus na federáciu), podporoval zavedenie všeobecného volebného práva, po jeho smrti roku 1914 slovenskí politici stratili nádej, že sa uskutočnia demokratické premeny po vypuknutí vojny sa pritvrdila cenzúra a vojenský režim pritvrdil politickú aktivitu Slovákov 1914 SNS prešla do pasivity jediní, kt. […]
čítajte viacMedzivojnové obdobie – 20. roky 20. storočia
Medzivojnové obdobie – 20. roky 20. storočia – (1919 – 1930) 1. OBDOBIE (1919 – 1921)- boj o charakter štátov najväčší úspech pri získavaní moci majú sociálni demokrati: oslovujú väčšinu obyvateľstva (robotníkov, roľníkov), lebo chcú zaviesť sociálnu pomoc, všeobecné volebné právo a 8-hodinovú pracovnú dobu (+ argumentujú tým, že oni vojnu nespôsobili) vnútorne sa trieštia: PRAVICA zachovanie demokracie pluralitný systém (viac než jedna politická […]
čítajte viacVersaillský systém
VERSAILLSKÝ SYSTÉM systém zmlúv podpísaných po skončení 1. svetovej vojny (v čase od 18.1.1919 – 1920) najväčší vplyv: Woodrow Wilson (americký prezident), David Lloyd George (anglický ministerský predseda), Georges Clemenceau (francúzsky ministerský predseda) a Orlando (zástupca Talianska) 14 BODOVÝ WILSONOV PROGRAM ešte 8.1.1918 predložil ho kongresu, ale nemal s ním úspech požiadavky: mierové zmluvy majú byť úplne verejné (bez tajných dodatkov) […]
čítajte viacRusko po prvej svetovej vojne
rok 1917 – nastane kríza v Rusku ženy v Petrohrade žiadajú chlieb, zaútočili na obchody, pridali sa k nim aj vojaci – žiadajú ukončenie vojny a demokratizáciu cár Mikuláš II. využíval tradičný ruský spôsob vlády – samoderžavie 15. Marca abdikoval moc preberá Dočasná vláda, na čele je knieža Ľvov – nastolí demokraciu, chce pokračovať vo vojne uskutoční sa ofenzíva, ale je neúspešná (ČS légie […]
čítajte viacPrvá svetová vojna
Prvá svetová vojna (1914–1918) PRÍČINY boj o kolónie boj o odbytištia a suroviny národno-oslobodzovacie boje na Balkáne preteky v zbrojení boj Francúzska a Nemecka o Alsasko a Lotrinsko OHNISKÁ 1) AFRIKA záujem o Afriku mala V.B, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Francúzsko od 1870 chce V.B získať pásmo od V na Z, aj Francúzsko chce to isté bitka pri Fašóde – vyhrá V.B najväčšou veľmocou sa […]
čítajte viacCharakteristika prelomu 19. a 20. storočia
ZJEDNOTENIE NEMECKA do popredia sa tu dostáva Prusko 1862 – ministerským predsedom Pruska sa stáva Oto von Bismark, ktorý chce zjednotiť Nemecko „železom a krvou“ 1864 – s pomocou Rakúska dobýja Bismark Holštajnsko a Šlesvicko (Šlesvicko pripadá Rakúsku, Holštajnsko Prusku) 1865 – vznik Severonemeckého spolku Bismark obsadí aj Šlesvicko – Rakúsko mu vyhlási vojnu – Prusko vyhráva nad Rakúskom (bitka pri Hradci […]
čítajte viacAnglická priemyselná revolúcia
Anglická priemyselná revolúcia – 1815–1848 PREDPOKLADY 1) POLITICKÉ odlišná forma vlády ako v iných krajinách – konštitučná monarchia prísne triedne rozvrstvenie, najväčšie slovo mali pozemkoví vlastníci, kt. presadzovali hlavne slobodu (vo veciach majetku a jeho rozmnožovania) vytvoril sa dobrý mechanizmus hospodárskeho vývoja – dostatok peňazí, rozvoj výroby, ofenzívna politika (zisk nových trhov) 2) HOSPODÁRSKE o zmeny v poľnohospodárstve- akumulácia kapitálu muselo preukázať […]
čítajte viac
